Úprimne, nepredstavovala som si, že niekedy v živote budem písať podobný článok. Blog o Miláne má byť súhrnom historických pamätihodností, zaujímavých a unikátnych miest, aktualít a kuriozít, tipov na výlety, jednoducho toho, čo robí toto mesto výnimočným. Koronavírus sa akosi s týmito témami nerýmuje. Na druhej strane však je aj súčasná situácia možnosťou, ako ukázať charakter a jedinečnosť Milána. (sledujte vývoj aj na facebooku)

Na tento deň som už mala pripravený iný text, ale rozhodla som sa, že odo dnes až do odvolania budem publikovať akýsi denník, aby ste mali čerstvé a zaručené info z Milána a Lombardie. Možno vám to pomôže naplánovať si lepšie svoj výlet a vyhnúť sa sklamaniam z momentálne zatvorených turistických atrakcií. Dúfam, že pôjde len o pár dní a čoskoro „vyskladním“ pôvodne plánovaný článok o Magnetke z Milána 🙂

Miláno a koronavírus, deň prvý.

Prvá správa o nákaze koronavírusom na domácom území sa objavila v piatok ráno. V ten deň sme čakali skôr pozitívne informácie. Do Talianska smerovalo lietadlo s pasažiermi z japonskej výletnej lode Diamond Princess, jeden infikovaný pacient z rímskej nemocnice Spalanzzani sa úplne vyliečil a bol prepustený, takisto stav dvoch hospitalizovaných Číňanov sa každým dňom zlepšoval. Táto novinka zaskočila všetkých. Tridsaťosem ročný muž z mestečka Codogno bol pozitívny.

V prvom rade sme sa všetci pýtali, kde je Codogno?? O pätnásťtisícovej obci pri hraniciach s regiónom Emilia-Romagna predtým počul málokto. Ani sme nestačili zalepiť medzeru v zemepisných vedomostiach, už sme sa ocitli pod lavínou nových informácií. Stav nakazených sa zvyšoval a preventívne nariadenia stávali čoraz prísnejšími. Cez víkend sa Taliansko stalo treťou krajinou na koronavírusovom rebríčku. Momentálne tu nikoho nezaujíma politika ani šport (čítaj futbal). Každý má v hlave len koronavírus, čo je celkom pochopiteľné.

Viacerí predpokladali, že ak tu vôbec niekedy nákaza prepukne, stane sa to vo veľkom meste, ako je napr. Miláno. Nuž, omyl. Ohniskom infekcie v Lombardii sú malé obce a dedinka v Benátsku, kde je ďalšie epicentrum je taká malá, ako je krátky jej názov – Vo. Príbeh, ako sa na koronavírus prišlo, poznajú už všetci naspamäť. 38-ročný muž sa dostavil na pohotovosť, pretože sa necítil dobre a mal problémy s dýchaním. Bol tam už niekoľko dní dozadu, no stav sa zhoršil. Nebol to podozrivý pacient. V Číne nikdy nebol a ani nikam inam v poslednom čase necestoval. Vyzeralo to na škaredú chrípku a začínajúci zápal pľúc, ale zdravotníkom to nedalo. Až pod záplavou všemožných otázok si manželka spomenula, že sa kedysi nedávno stretli s kamošom, ktorý pricestoval z Číny. Nie z Wuhanu, ale zo Šanghaja.

To spustilo reťazovú reakciu hospitalizácií, testov, ďalších testov a ešte raz testov. Tridsaťosemročný maród žil veľmi aktívnym životom, športoval, pracoval, chodil kade-tade a žiaľ, nechtiac tak porozosieval nákazu, kde sa dalo. Chytili to kamaráti z futbalu, z bežeckých súťaží, kamaráti kamarátov, pacienti aj lekári na pohotovosti, tehotná manželka. Nič netušiaceho, rozospatého a prekvapeného šanghajského chlapíka prišli v noci vyzdvihnúť a odviezli do karantény v nemocnici Sacco v Miláne, kde máme od výskytu SARS-u špičkové oddelenie pre podobné chronty. Potenciálny pacient 0 sa bránil, že nijaké príznaky choroby nemal, a za pravdu mu dali desiatky vyšetrení. Koronavírus nepochádzal od neho. Ako sa do Lombardie dostal nie je jasné, ako cez kopirák je to v Benátsku. Na výsledky pátrania čakáme so zatajeným dychom ako na rozuzlenie televíznej detektívky.

Oblasť, kde ochorenie prepuklo, je od včera uzavretá. Funguje zásobovanie sterilnými koridormi, na cestách do mesta hliadkuje polícia. Za nerešpektovanie nariadení hrozí pokuta 206 eur. Aj vás prekvapuje tá šesťka na konci? Nuž, asi na to majú tabuľky. V celej Lombardii sa postupne rušili spoločenské a športové akcie, nedeľné futbalové zápasy série A sa nehrali, zatvorené je Duomo, La Scala, školy aj univerzity. To nie je až taký veľký problém, pretože v Miláne by sa aj tak vyučovalo len do stredy, potom mali prísť dva dni voľna na ambroziánsky karneval. Tak ten nebude.

Čo je asi najhoršie, od šiestej večer do šiestej ráno sú zatvorené bary. Bar je totiž miesto integrácie tunajšej komunity, základný element spoločenského života každého Taliana. Ranná káva a večerný pokec v bare sú posvätné. Toto dosť nabúralo každodenný režim nielen môjmu mužovi, ale aj státisícom ďalších klientov. Čo je však horšie, podobné nariadenia môžu nepekne zamiešať karty malým podnikateľom. Tunajšia ekonomika neprežíva dlhodobo práve ružové obdobie a pre niektorých sa niekoľkotýždňové obmedzenia činnosti či nebodaj zatvorenie prevádzok rovná rane z milosti. 🙁

Nový koronavírus je prvou nákazou v ére sociálnych sietí. Nečudo, že po internetoch už kolujú jednak obrázky vybielených pultov supermarketov, ako aj videá ľudí z izolovanej oblasti. To, čo sme ešte pred pár dňami so záujmom sledovali na záberoch z Číny, máme teraz v domácej verzii. Môžem vás ubezpečiť, že zásoby v obchodoch nechýbajú, úzkoprofilovým tovarom sú len rúška a niektoré dezinfekčné prostriedky. V našej domácnosti, a predpokladám, že to tu tak má podobne väčšina, vyzerá chladnička aj špajza akoby sme tu neprestajne zápasili s nepredvídateľnými katastrofami, takže hlad nám určite nehrozí.

Všetci úprimne dúfame, že život v meste aj v celom Taliansku sa čoskoro vráti do normálnych koľají!

Miláno a koronavírus, deň druhý.

Ako sa za týchto pár dní zmenil život v Miláne? Na uliciach a v dopravných prostriedkoch je výrazne menej ľudí. Je to trochu surrealistický obraz, ale nikto sa na to zatiaľ nesťažuje. Dodržať odporúčaný dvojmetrový odstup v autobuse nie je problém. Pripomína to tu agustové dni, keď sú všetci na dovolenke a mesto sa pomaly vyľudňuje. Tomu by takmer zodpovedali aj včerajšie teploty, ktoré prekročili dvadsať stupňov. Turistov je málo, a tí, ktorí ostali, dosť bezprízorne blúdia okolo zatvorených pamiatok. Dá sa vojsť do niektorých kostolov a niečo pofotiť zvonku. Katedrála je prístupná pre veriacich, ktorí sa chcú pomodliť. Je to zadarmo, fotografovať ani pohybovať sa po celom interiéri ale nemôžete.

Jednorazové rúšky ponúkajú pouliční predavači pred hlavnou stanicou za 10 euro. Cena antibakteriálnych gélov na ruky vystrelila na internete do astronomických čísel. Našla som jeden zabudnutý v taške. Stál okolo dvoch eur a teraz zisťujem, že to bola dobrá investícia. Inak, maskovanie v Miláne nie je potrebné ani nevyhnutné. Tunajšie dopravné prostriedky boli už v minulosti relatívne čisté, teraz ich ešte dôkladnejšie a častejšie dezinfikujú.

Koronavírus je v Taliansku momentálne slovo, ktorým sa začína aj končí každá veta. Nikto o ničom inom nehovorí a nikoho nič iné ani nezaujíma. Chtiac-nechtiac si tu všetci zvyšujeme zdravotnícke povedomie v oblasti mikrobiológie, imunológie a virológie. Každý má na túto novú chrontu svoj vlastný názor, ako na trestné kopy v domácej lige. Objavujú sa hlasy, ktoré hovoria, že „Taliani sú slabí v prevencii“. Dovolím si oponovať, pretože v tomto prípade mala krajina oveľa prísnejšie opatrenia ako iné štáty. Už koncom januára vláda zrušila priame letecké spojenia s Čínou. Aj teplotu vám na letisku odmerali.

Bohužiaľ, tento vírus je zákerný. Veľký počet infikovaných nemá vôbec žiadne príznaky. Toto je prípad mladého talianskeho muža, ktorého spolu s ďalšími 56 spoluobčanmi doviezlo armádne lietadlo z čínskeho Wuhanu. Negatívny, negatívny a po pár dňoch pozitívny. Hospitalizovali ho v rímskej nemocnici Spalanzzani a až na zápal spojiviek, ktorý mal pravdepodobne z prílišného pozerania do počítača (lebo čo iné viete v karanténe robiť), mu nič nebolo. Pekne sa z toho dostal a už je doma. Len na margo, tento mladík sa profesionálne venuje vývoju počítačových antivírusov.

Úplne bez príznakov alebo len s ľahkým kašlíkom sú aj desiatky súčasných infikovaných. Tí, čo po nakazení koronavírusom, žiaľ, zomreli, boli starší ľudia s pokročilými ochoreniami iného charakteru. Pacienti na dialýze, s onkologickými a respiračnými problémami, takže nový vírus bol pre nich fatálny ako by bola fatálna akákoľvek ďalšia komplikácia. Čo ma núti zamyslieť sa tak, ako už sa začalo zamýšľať niekoľko tisícok ďalších spoluobčanov – nedeje sa niečo podobné aj niekde inde na zemeguli?

Ak by náš pacient č.1 nevylovil z pamäti svoje nedávne stretnutie s kamarátom zo Šanghaja (príbeh čítaj vyššie), ktoré sa neskôr ukázalo ako nepodstatné, nebol by nikdy testovaný na koronavírus. Zomreli by ľudia, ktorí už na tom neboli veľmi dobre a ďalší by si poležali so „škaredou chrípkou“. Taliani ale vedia, že toto nie je len taký hocijaký „sopeľ a kašeľ“, že vírus môže mutovať, pretože to má v pracovnej náplni, a tak testujú ako o dušu. Doteraz vyše 4.000 testov, ktoré sa viackrát opakujú. Dva, kým sa vírus potvrdí, ďalšie opätovne. Keď sú pochybnosti, testuje sa ďalej. Ktovie, ako by to dopadlo niekde inde na svete, keby sa tiež začalo s takto masívnym testovaním v hociktorom regióne s vysokým výskytom chrípky a respiračných ochorení…

Toto je len úvaha a nie rukavica do ringu polemiky. V časoch dnešnej globalizácie je za vysokými koronavírusovými číslami v Taliansku možno len obrovská náhoda alebo teória chaosu. Veď poznáte toho motýľa, čo mávnutím krídel v Brazílii spustil tornádo v Texase. Len v tomto prípade to nebol nijaký juhoamerický okrídlený hmyz ale vraj-netopier vo Wuhane. Všetko je v rukách odborníkov a Taliansko ich má, našťastie, prvotriednych. Lekárky v nemocnici Spalanzzani ako jediné v Európe izolovali vírus, akonáhle mali k dispozícii dvoch postihnutých Číňanov, a teraz ho môžu dosýtosti skúmať, takže je veľmi pravdepodobné, že ešte na niečo zaujímavé prídu. Podobne ako ich nebohý kolega Carlo Urbani. Že vám toto meno nič nehovorí? Tak to je ten pán, čo objavil SARS – staršieho bratranca nášho koronavírusu – a sám tomuto ochoreniu podľahol.

Miláno a koronavírus, deň tretí

Neverili by ste, ako vie taká mimoriadna situácia, ktorá tu teraz panuje, poprehadzovať spoločenské priority. Donald Trump ani Ronaldo momentálne nikoho nezaujíma, teda iba ak by náhodou tiež chytili koronavírus. Mediálnymi hviezdami sú aktuálne obyvatelia v izolovanej oblasti okolo mesta Codogno.

Tiež vám prišla na um otázka, čo by ste robili, ak by vás okolnosti prinútili zdržiavať sa minimálne dva týždne medzi múrmi vašej domácnosti? Ja by som sa asi konečne pustila do žehlenia, a to sú hneď tri dni v ťahu 🙂 Potom nejaké tie ďalšie zanedbané a odložené domáce činnosti a asi by som konečne dočítala tú Dorothy Sayersovú, čo som načala cez Vianoce. Aj ľudia v nútenej karanténe si určite urobili nejaké plány, ako využiť voľný čas, ktorý sa im znenazdajky naskytol. Žehlenie aj detektívky ale museli ísť bokom. Kto vie a môže dokumentuje dianie v postihnutej oblasti.

Ešte cez víkend, keď nákaza vypukla, sa sem vybralo kopec novinárov, aby situáciu osobne zmapovali. Pobehali hore-dole, popýtali sa ľudí. A dnes sú v karanténe. Carlotta Dessì z Mediasetu informuje na Instagrame, že sa jej doma hromadia vrecká s domácim odpadom. Keď budete mať niekto cestu okolo, vyneste jej ich, prosím.

Život v karanténe ale ľudí „z vonku“ nesmierne zaujíma. Je to niečo nové, priam fascinujúce, a pretože tam teraz televízie môžu akurát tak pustiť dron, spustil sa lov na miestneho spravodajcu. Každá televízia, rádio či denník chce mať svojho reportéra. Niekto volá starostom, niekto mladým ľuďom aktívnym na sociálnych sieťach, ktorým netreba vysvetľovať, ako sa natáča video na smartphon. Aspoň im nejako ubehne čas. Dúfam ale, že si ľudia, ktorí sa nechtiac ocitli v tejto nezávideniahodnej situácii, nezačnú čoskoro pripadať ako opice v klietke, ktoré pozoruje celé Taliansko a zvyšok sveta. A hlavne, že keď sa ich nedobrovoľná karanténa skončí, záujem neopadne. Že vo svetle reflektorov ostanú ich problémy, ktoré spôsobila štrnástdňová absencia v škole či práci, výpadok vo výrobe, strata klientov, zatvorená firma alebo odložená operácia. Päťdesiattisíc ľudí rovná sa päťdesiattisíc problémov (minimálne).

A čo Miláno? Pôjdem to dnes omrknúť osobne. Hádam sa mi potom podarí vymeniť deprimujúcu titulnú fotografiu 🙂 . Predpokladám, že stretnem veľa mladších aj starších Milánčaniek s ošarpanou manikúrou a vyrasteným melírom. Čínske nehtové štúdia sú totiž zatvorené, rovnako ako kaderníctva a väčšina ďalších ázijských prevádzok. Čínska komunita v Miláne tak urobila zo solidartity s mestom, ktorí prežíva ťažké obdobie, a tiež ako gesto ohľaduplnosti a zodpovednosti. Ostávajú otvorené bary v réžii čínskych majiteľov, no v samotnom Chinatowne to už všetci zabalili.

Potešujúcim faktom je, že sa stále konajú lokálne týždenné trhy. Štve ma, že sa blíži prvá nedeľa v mesiaci, kedy sú všetky metské múzeá zadarmo, a tá tento raz odpadá. Nestihnem ani končiacu sa výstavu v Palazzo Reale. Neviem, či sa pobeží marcové Stramilano. Pevne verím, že áno, a že to bude nielen rozlúčka s touto čudnou zimou, ale aj oslava porážky koronavírusu!

Miláno a koronavírus, deň štvrtý

Tak nám včera zrušili večierku v baroch 🙂 Ide o veľmi pozitívnu správu, hoci platí len pre zariadenia, ktoré majú obsluhu pri stoloch. V každom prípade je neklamným znamením, že svitá na lepšie časy, lebo kde je bar, tam je život. Teda aspoň v Miláne to tak funguje od nepamäti. Hovorí sa, že onedlho by sa znovu mali otvoriť múzeá a galérie. Starosta mesta natočil video a vraví, že treba začať od kultúry. Takže z baru do múzea, milí Milánčania.

Zlá správa je, že môj muž minul dezinfekčný gél na ruky a zobral ten môj. Zatiaľ som ho veľmi nepoužívala, keďže som sa takmer dva dni nepohla od počítača a s baktériami na klávesnici žijeme už dlhodobo v harmonickom vzťahu. No ako som sľúbila, tak som aj urobila, a bola som včera zistiť, aká je situácia v centre Milána. Je tam fakt málo ľudí. Asi tretinu osadenstva pred milánskym dómom tvoria televízne štáby. Menej ľudí nosí ochrannú rušku. Zásoby sa minuli. Nosia ich už len tí, čo sa chystali brúsiť sadrkartón, a tak sa predzásobili. No a turisti. Na Piazza Duomo si odvážni travelblogeri robia selfie s rúškami.

Obchody sú ľudoprázdne, a to vôbec nie je dobré znamenie. Osirelo pôsobili aj reštaurácie, no nebol zrovna klasický čas obeda, takže ich obsadenosť neviem posúdiť. Tento stand-by nemôže trvať dlho, lebo to by sme si tu pekne strieľali do nohy. Čo ma ale najviac prekvapilo, bolo to nezvyčajné ticho.

Dnes sa hrá zápas na štadióne San Siro, Inter – Ludogorets pred prázdnymi tribúnami. Povedzme si, že to aj tak nebol šláger sezóny, no podobný scenár hrozí aj nedeľňajšiemu stretnutiu medzi Juventusom a Interom na Allianz Stadium v Turíne. To už je záležitosť, na ktorú sa niektorí tešia celý rok, preto by radi videli hľadisko plné a atmosféru, čo „odpaľuje dekel“. V zákulisí sa už špekuluje o preložení na pondelok. Pondelok – je magické slovo, lebo je možné, že bude znamenať akú-takú úľavu. Momentálna situácia je jedným slovom „čudná“ a nie sme tu na to vôbec zvyknutí.

Včera uviazlo vyše stovky turistov v karanténe v prímorskom mestečku Alassio v Ligúrii. Poznám to tam, lebo som neďaleko prežila štyri roky. Je to fakt nezávideniahodná situácia, ostať uväznený na dva týždne v hotelovej izbe. Obyvatelia tzv. červenej zóny asi trochu prehodnotili svoju situáciu, keďže sa aspoň môžu občas poprechádzať po vonku. Znovu platí, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť aj horšie… Po tom, čo sa ukázalo, že v nedeľu chýbali na niektorých prístupových cestách bezpečnostné check-pointy, dostavili sa tam vojaci aj polícia v plnej poľnej. Starosta mestečka Gorgonzola sem včera doniesol ľuďom smradľavý syr ako znak solidarity.

Je niekedy až komické sledovať, ako sa teraz občania z karantény stretávajú so svojimi príbuznými alebo priateľmi, ktorí ich prídu pozrieť alebo niečo doniesť. Deje sa to za prísneho dohľadu uniformovaných príslušníkov na krížnych cestách. Pozdrav na diaľku, návšteva položí na zem balíček a vzdiali sa, adresát balíček prevezme. Všetci si ale pomaly zvykajú na absurdné podmienky, kde-tu panuje trochu chaos, no to patrí k veci a tiež k talianskej náture.

Za gotickou katedrálou začínajú kvitnúť magnólie, pretože jar koronavírus nezastaví, a verím, že kým opadnú posledné lupene, Miláno sa z toho tiež dostane.

Miláno a koronavírus, deň piaty

Čo sme sa naučili vďaka koronavírusu? Že ruky si treba umývať najmenej 20 sekúnd a nezaškodí prebehnúť mydlom aj pod nehtami. Že znížená premávka kvalitu ovzdušia v Miláne veľmi neovplyvní, a aj keď sa nám teraz dýcha ľahšie a v lufte máme menej mikročastíc PM10, je to zásluha silného vetra, ktorý sem naposledy dofučal. Že malé deti si s koronavírusom poradia oveľa lepšie ako dospelí. Že zlé správy treba vyvažovať dobrými, tak tu sú niektoré z nich:

Milánska katedrála od pondelka pootvorí aj ďalšie dvere. Povolený bude vstup menším skupinám a predaj lístkov ostáva on-line. Nedeľná bohoslužba, ktorou sa v milánskej arcidiecéze začína obdobie pôstu, bude ešte s vylúčením verejnosti, zato vysielaná celoštátne. Naladíte na RAI 3 o 11.00. Aj ostatné kultúrne a spoločenské ustanovizne sa zmobilizovali a na tento víkend prepísali definíciu „papučovej“ kultúry. Takmer všetky múzeá a galérie môžete navštíviť virtuálne a na ich sociálnych profiloch sledovať prehliadky, prednášky a videá (viac na facebooku).

Ďalšie pozitívne info máme rovno z milánskej Nemocnice Luigi Sacco. V tunajších laboratóriách sa totiž šikovným ľuďom podarilo izolovať kmeň vírusu. Niečo podobné už urobili v Ríme, no tam sa museli babrať s čínskym vírusom, kdežto v Miláne už bola k dispozícii domáca vzorka. Je to veľká frajerina, lebo teraz bude možné skúmať prepojenie dvoch miestnych ohnísk, aj ako a odkedy sa vírus šíril. Dúfam, že sa táto správa zarezonuje aj v zahraničných médiách aspoň tak, ako objav britských vedcov, ktorí zistili, že najobľúbenejším príspevkom na sociálnych sieťach vo štvrtok je: „zajtra je piatok! “.

Keďže školy, škôlky a ďalšie vzdelávacie zariadenia sú zatvorené, nefungujú ani školské jedálne a družiny. Jedlo, ktoré malo tento týždeň zasýtiť žalúdky vedychtivých talianskych detí preto putuje tým, ktorí na tom už ani pred koronavírusom neboli neviem ako dobre. Milánski City Angels ho rozvážajú všetkým, ktorí sú odkázaní na pomoc. Na nečinnosť si rozhodne nemôžu sťažovať pracovníci zdravotníckych zariadení a núdzových liniek. Stodvanástka padla ako prvá a na osobitné celoštátne číslo len pre osoby s podozrením na koronavírus sa už po pár hodínách tiež nedalo dovolať. Každý z postihnutých regiónov si následne zriadil ďalšiu mimoriadnu linku. Len v Lombardii na ňu v prvý deň zavolalo vyše 300-tisíc ľudí. Zdravotníci pracujú všade na plný plyn, no odborníci vyzývajú, aby sa nepreťažovali. Dlhodobý stres a vysoké pracovné tempo totiž významne oslabujú imunitný systém, čo môžu dosvedčiť stovky prípadov čínskych lekárov a sestier, ktorí na druhom konci zemegule padli dole nosom a viacerí z nich už, žiaľ, nevstali.

Včera do mesta zavítal bulharský klub Ludogorets, aby sa dôstojne rozlúčil s Pohárom Uefa. Treba priznať, že to vzali zodpovedne a primerane k tomu sa vyštafírovali. Nechýbali ochranné respirátory ani latexové rukavice. Český tréner a naslovovzatý odborník na virológiu a verejné zdravotníctvo vzápätí skritizoval Talianov ako šlendriánov, a vyzdvihol opatrenia, ktoré proti koronavírusu urobilo Bulharsko. Tunajšie ministerstvo už aj zvažovalo, koho by do balkánskej krajiny poslalo na zaškolenie, len je tam teraz pre Talianov tá karanténa. Tak hádam nabudúce.

Okrem prípadov nákazy sme začali rátať uzdravených. Zatiaľ po desiatkach. Sú medzi nimi dvaja Číňania, ktorým prvenstvo za koronavírus v Taliansku už nikto nevezme. Obaja sú negatívni a vitálni. Lekárom z Nemocnice Spallanzani ďakujú za záchranu života a chcú si teraz Rím užiť ako turisti.

Začína sa víkend a my sa tešíme na ďalšie dobré správy. Aj keď je koronavírus strašný clickbait, ktorý na tento článok pritiahol doteraz vyše 10.000 čitateľov, už by som rada čoskoro písala o niečom inom.

Miláno, deň šiesty

Uplynul týždeň, odkedy koronavírus zákerne zaútočil na náš región. Fashion week vystriedal virus-week. Prvá, a dúfajme, že aj posledná edícia. Stále je všade menej ľudí, hlavne turistov. Kto môže, pracuje z domu. Zamestnanci si z kancelárii odmontovali aj pc-čka. Deti nechodia do školy, tak pre matky s deťmi, ktoré by inak nevedeli, kam s nimi, je to výhoda. Hoci sústrediť sa na nejakú zmysluplnú činnosť pri nevybehanom a znudenom dieťati je ťažké, ako to mnohé priznávajú.

Aj by sme si zvykli na prázdnejšie cesty, viac parkovacích miest, voľné miesta na sedenie v metre… Problém je, že to nie je normálne. V dynamickej metropole, akou je Miláno, si na to nikto zvykať ani nechce. Toto mesto nemá podobnú apatiu v krvi. Ľudia síce prijali všetky bezpečnostné opatrenia, ktoré obrátili ich život na ruby, disciplinovane a s pochopením. Každý sa však snaží fungovať, čo najnormálnejšie. Pretože aj keď má tento režim aké-také výhody, chýba nám tu tá každodennosť, ktorá nám predtým častokrát liezla na nervy – natrieskané autobusy, šóry v obchode, šóry pred múzeami… “Len nech sme všetci zdraví“, už neznie ako klišé.

Pozitívna správa prišla včera z Ríma, kde sedemnásťročný chlapec, ktorý už každý pozná po mene, opúšťa brány nemocnice. Nebol chorý. Nemal koronavírus, no aj tak si to pekne odskákal. Nicolò bol práve na výmennom študijnom pobyte v Číne, keď nákaza vypukla. Našťastie sa ocitol v prvej skupine, ktorú Taliansko z krajiny evakuovalo. Na nešťastie mal teplotu. Následné testy nepotvrdili koronavírus. Skúsil to na druhýkrát s armádnym lietadlom Veľkej Británie, no na letisku mu zasa namerali 37,5. Bol to poctivý teenager, nehltal acylpirín, aby kontroly oklamal a ostal blokovaný na opačnej strane sveta. Po naťahovačkách s Čínou preňho napokon letelo ďalšie lietadlo. Chlapca obalili igelitom a doviezli šťastne domov. Dnes sa konečne stretne s rodičmi.

Tento víkend padnú prelomové rozhodnutia. Predpokladá sa, že v Lombardii núdzový režim potrvá ďalší týždeň. Prečo, to včera múdro vysvetlil profesor Galli z milánskej nemocnice Sacco. V skratke a bez odbornej terminológie – vírus treba zastaviť a obmedziť jeho ďalšie šírenie. No, a že tá pliaga kolovala v Číne už na prelome októbra-novembra a niekedy v decembri sa to vymklo z rúk. Musíme mu veriť, lebo my sme ten vírus nevideli, on áno. Nasledujúce futbalové zápasy Série A sa v Lombardii budú hrať pred prázdnymi tribúnami, ako to bude v Turíne, sa rozhodne v nasledujúcich hodinách. Školáci na Benátsku si už začali strúhať ceruzky, ale tiež nie je ešte stopercentne isté, že sa tam školy otvoria.

Potvrdilo sa, že dve ohniská – okolo mestečka Codogno a pri Padove –spolu súvisia. Ľudia v tzv. červenej zóne sa pomaly adaptujú na absurdnú situáciu. Režim sa trošku zmierňuje. Otvorili sa niektoré fabriky a prevádzky, aby výroba neustala. Pracovať môžu len ľudia z karanténnej oblasti. V pondelok otvoria banky a pošty, lebo seniorom príde penzia. Dôležité informácie, správy, ale aj slová povzbudenia vysiela do éteru „Radio Zona Rossa“, ktoré sa tu spontánne zrodilo na frekvencii lokálnej rozhlasovej stanice. Zabraňuje šíreniu poplašných správ a paniky. Starostlivé gazdinky pečú koláče a nosia ich policajtom a vojakom, strážiacich check-pointy. Pretože, Codogno má aj niečo iné, ako koronavírusového pacienta č.1. Pečie sa tu vyhlásená sladká sušienka – Biscotto di Codogno, ktorú pred 137 rokmi vymyslel tunajší cukrár Angelo Cornali. Recept vám nedám. Keď to tam prehrmí, choďte ju ochutnať a pohnite trochu s miestnou ekonomikou. Budú to tam potrebovať.

V Japonsku evakuovali (hádam)zdravých pasažierov z lode Diamond Princess. Na palube bolo ešte 13 Talianov, medzi nimi kapitán lode. Ten opustil plavidlo ako posledný. Na Slovensku sú dnes voľby a ja dúfam, že môj hlas dorazil z Talianska v pohode a neskončil niekde na skládke rádioaktívneho odpadu.

Miláno a koronavírus, deň siedmy

Dnes si televízne štáby v meste prídu na svoje. Je nedeľa a prší. Už včera bolo málo ľudí, kto by sa tam teraz motal? Ani omše nie sú. Farnosti sa mobilizujú a vysielajú bohoslužby na internete. Aj pápež František ochorel. Už pred pár dňami na námestí nevyzeral dobre, keď sa nezaobišiel bez vreckovky. Vatikán hovorí len o nádche, no zrušil niektoré pravidelné stretnutia na začiatku pôstneho obdobia. Svätý otec si nariadil home-office. Hádam to vyleží. Vtipy o pomste ázijskej turistky nie sú veľmi na mieste. Ten človek má 83 rokov a len jedno pľúco.

Včera sa na titulke niektorých denníkov objavili tri dievčence. Vysmiate a trochu strapaté. Volajú sa Annalisa Bergna, Arianna Gabrieli a Alessia Lai. Pracujú v laboratóriu milánskej Nemocnice Luigi Sacco a izolovali tam kmeň koronavírusu. Na to, že už niekoľko dní ťahajú dvanástky, sa tvárili celkom veselo. Je to prekvapivo osviežujúce vidieť raz na prvej stránke novín niekoho, kto robí niečo užitočné.

Menej veselo sa ale tvária futbaloví fanúšikovia, hráči a majitelia klubov. Juventus – Inter a ďalších päť zápasov bolo preložených na 13. máj. Čiernomodrí sú z toho trochu na prášky, lebo to už je druhý match, ktorí si musia nahradiť a ešte kopú aj v Pohári Uefa. Ďalší idú zatiaľ ďalej bez prestávky a Lazio sa ocitlo na čele tabuľky. Samozrejme, rímsky klub zaradil na túto sezónu najvyššiu rýchlosť, no takýto umelý výsledok nikoho príliš neteší.

Život sa vracia do Piemontu. Turínski školáci oprášili školské tašky a učebnice. V pondelok šikovné tetušky umyjú savom všetky lavice a v utorok už bude všetko tak, ako predtým. Tiež múzeá, divadlá, kiná a športoviská otvoria svoje brány. Podobne to plánujú aj v Ligúrii, okrem mesta Savona. Miláno ostáva stand-by aspoň do 8. marca. V núdzovom režime je Lombardia, Benátsko a Emilia-Romagna. Hovorí sa dokonca o predĺžení izolácie najviac postihnutej oblasti, ale len potichu, lebo tí ľudia tam toho už majú plné zuby.

Faktom je, že niekoré nemocnice hlásia plný stav a nedostatok lekárov. Niektorí potrebujú vystriedať, niektorí sa nakazili. Majú prísť posily a doktori aj sestričky z penzie a súkromného sektoru. Tridsaťosemročný pacient číslo jedna stále bojuje o život. Veru, nepekne to schytal. Všetci mu veľmi držia palce, veď sa má čoskoro stať otcom. Jemu podobných je na oddelení, žiaľ, niekoľko. Samozrejme, čísla infikovaných rastú, vyliečených je len pár desiatok. Človek ochorie rýchlo, dostať sa z toho si žiada viac času.

Pestovateľ pri Padove sa včera v televízii niekoľkokrát sťažoval, že mu nemá kto pomôcť pozbierať špargľu. Pre špargľu bol toto totiž strašne zlý timing. Nikomu sa nechce do blízkosti ohniska nákazy a vytiahnuť zeleninu zo zeme treba v priebehu troch dní, inak pôjde všetko na kompost. Celý rok tvrdej práce a výsledok včudu. Verím, že mu medializácia pomohla a už sa tam našlo dosť usilovných rúk. V nezávideniahodnej situácii nie je sám. Niekde je to špargla, inde náhradné diely, ktoré nikto nevyrába, inde múka, ktorú nikto nedovezie… najhoršie si to odskákal turizmus. Kým priemysel má šancu dohnať deficit v ďalších mesiacoch, straty v cestovateľskom sektore už nikto nenahradí.

Vláda začala zhánať drobáky po vreckách a sľubuje pomoc. To, čo zatiaľ hodili na papier, veru nikomu tŕň z päty nevytrhne. Podobnú situáciu s vírusmi sme tu ešte nemali, Taliansko je ale na katastrofy, žiaľ, zvyknuté. Kde-tu nejaké to zemetrasenie, povodne, zosuvy pôdy, spadnutý most… Záchranárske zložky a všetky krízové štáby tu vždy fungujú na jednotku. No mocnejšia ako akákoľvek katastrofa je tunajšia byrokracia. By vám vedeli porozprávať ľudia, čo od zemetrasenia 1980 v Irpínii žijú v provizórnych barákoch.

Zajtra je pondelok-nepondelok a čo bude ďalej, ukáže čas.

Miláno a koronavírus, deň ôsmy.

Potrvá to minimálne do budúcej nedele, takže je pred nami ešte jeden absurdný týždeň. Stavu všeobecnej nálady sa prispôsobilo aj počasie. Koronavírus stále ovláda takmer všetky médiá, aj keď zo záplavy informácií sme už mierne zmätení.

Decká nie sú veľmi nadšené z toho, že musia byť doma. Ešte aj karneval im zrušili. Dva týždne nútenej prestávky budú musieť nejako dobehnúť. Matky na home-office ľutujú, že im s každým dieťaťom nenarástla ďalšia ruka. Jedna z nich premenovala smart-working na crazy-working. Hlavu v smútku majú čoraz viac pracovníci v cestovnom ruchu. Odvolané rezervácie a lety sa hromadia, nikomu sa veľmi nechce brázdiť po svete, keďže nevie, či ho do tej-ktorej krajiny vôbec pustia, alebo mu na spiatočnej ceste zrušia lietadlo. Z New Yorku to do Milána stopom nedáte.

Tam, kde jedni strácajú, druhí zarábajú. Veľkoobchod s elektronikou vypredal všetky chladničky a mrazničky. Taliani objavili čaro survivalizmu. Obavy a neistota sú vodou na mlyn kreativity podvodníkov a špekulantov. Istá vraj-dietologička ponúkala za poplatok zostavenie jedálnička, ktorý ochráni pred koronavírusom, v niektorých lekárňach sa objavili pastilky a výživové doplnky zabraňujúce nákaze. No, nekúp to.

Milánska nemocnica Sacco hlási plný stav na JIS-ke. Tu nie sme v Číne a nový špitál za týždeň nepostavíme, civilná obrana už ale vytipovala nevyužitú vojenskú nemocnicu, ktorá by v prípade potreby mohla fungovať výlučne pre pacientov s koronavírusom. Sestričky a zdravotní asistenti by mali spromovať v predstihu a priložiť ruku k dielu. Hoci je zdravotnícky personál vyčerpaný, nestráca zmysel pre ľudskosť. Pacientke s COVID-19 v Palerme vystrojili v nemocnici narodeninovú oslavu.

Ľudia v karanténnej oblasti znášajú zložité podmienky disciplinovane a s dôstojnosťou. Každodenne sme svedkami absurdných a zároveň dojímavých scén, ktoré sa odohrávajú na check-pointoch. Miláčikom médií sa stal Donato, otec 25-ročnej dievčiny, ktorá sa len pred mesiacom presťahovala do Codogna. Každý večer jej prináša dve tašky s oblečením a jedlom. Včera k ponožkám prihodil obalené teľacie rezne. Skupinka nadšencov pre hru na gajdy sa nahodila do škótskych zvrškov a vybrala sa navštíviť izolovaného kolegu, ktorý s nimi nemôže trénovať. Na bezpečnú vzdialenosť si strihli nezvyčajný koncert. Vojaci a policajti strážiaci pomyselnú hranicu sa určite nenudia. Osemnásť ľudí sa pokúsilo z karantény utiecť. Chceli navštíviť príbuzných a zabaviť sa v podnikoch. Za porušenie nariadenia im hrozí trojmesačná basa a celonárodná ostuda.

Včera prebehla médiami zaujímavá teória. Za katastrofou s vírusom nie je útočný netopier z Wuhanu, ale futbal. Konkrétne zápas AC Milan–CFC Genoa. Športoví štatisti zistili, že ide o najodkladanejší zápas v dejinách talianskej Série A. Začalo to v roku 1991, keď bol match prerušený pre silný dážď. O dva roky neskôr sa stretnutie hralo na neutrálnej pôde, kvôli bitke ultras na stanici v Pontecurone. Zápas odložili aj koncom februára 1995 pre smrť janovského fanúšika. Sága pokračovala roku 2012, keď boli pre náhle úmrtie Piermaria Morosiniho na trávniku v Pascare presunuté všetky futbalové zápasy. Nehralo sa ani v auguste 2018 pre zrútenie janovského mosta Morandi. Jednoducho, Milan-Genoa či Genoa–Milan prináša smolu…

Miláno a koronavírus, deň deviaty

Zdá sa, že koronavírus už nie je témou ani problémom číslo jedna. To, čo najviac ťaží taliansku spoločnosť, je zápas Juventusu Turín proti Interu Miláno. Tradične naočakávanejšie stretnutie sezóny, ktorého priamy prenos sledujú fanúšikovia v 200 krajinách, sa malo sa hrať minulú nedeľu. Pre mimoriadne opatrenia boli na výber dve alternatívy – buď pôvodný termín pred prázdnymi tribúnami alebo pondelok na otvorenom štadióne (v Piemonte reštriktívne obmedzenia skončili), no bez milánskych fanúšikov, ktorí majú zákaz presunu. Celé zle.

Páni na vysokých futbalových stoličkách našli voľný dátum – 13. mája. Vtedy by sa mali dohnať všetky resty najvyššej ligy. Ide však o pokročilý čas a Interu sa kalendár zahusťuje, keďže mu už jeden zápas chýba. Chcelo to ďalší brainstorming, z ktorého včera vypadol termín 9. marec, teda nasledujúci pondelok. Dobre? Ani omylom. Čínsky prezident čiernomodrých Štefan Zhang ohrnul nos a popreháňal prsty po klávesnici, aby prezidentovi Lega Calcio venoval nelichotivú storku na Instagrame. Ani odporcovia sociálnych sietí neobídu skrátka, lebo dnes tento elaborát prinášajú všetky športové denníky. Vieme si predstaviť, že termín, ktorý na papieri vyzerá ako „šašo“, je v skutočnosti niečo omnoho írečitejšie. Z celého tohto divadla je zrejmé, že niekto(rí) tu už dávnejšie žije v mentálnej karanténe.

A zatiaľ niekde v paralelnom vesmíre ťahajú vyčerpaní zdravotníci ďalšiu nekonečnú zmenu a doktori na penzii, ktorí sa rozhodli nečakať na administratívne papierovačky, nastúpili do služby ako dobrovoľníci.

V Miláne pootvorili brány múzeá a knižnice. Len trošku, pre malé skupiny ľudí. Nariadenie hovorí, že by sme tu jeden od druhého mali dodržiavať bezpečnú vzdialenosť jeden meter. Všetci baristi si už zadovážili meracie pomôcky, aby mohli vhodne rozostaviť svojich konzumentov. Číňania, ktorí pozatvárali zo solidarity prevádzky, nečakajú so založenými rukami. V čínskom bare u nás na ulici sa rozhodli, že vymaľujú. Medzi nami, bolo načase.

Včera zostúpil posledný človek z paluby lode Diamond Princess. Volá sa Gennaro Arma a je to kapitán. Odmietol nedávnu evakuáciu talianskych cestujúcich a ostal na svojom mieste až do konca. Niekto hovorí, že len konal svoju povinnosť. Tí, čo to zažili na vlastnej koži, majú na vec iný názor. Kapitán lode bol pre nich po celý čas veľkou oporou a počas nekonečných dní v absurdnej a napätej situácii, dokázal zachovať pokoj a rozvahu. Na sviatok sv. Valentína rozdal všetkým čokoládové srdiečka a cez „rozhlas po dráte“ zarecitoval dojímavú básničku. Pasažieri mu popod dvere posúvali ďakovné odkazy. Nuž, nie každý kapitán je Schettino.

Už sme tu dávno nemali nijaké čísla, tak si trochu aktualizujeme poznatky. Doteraz eviduje Taliansko 1835 nakazených, 149 vyliečených a 52 úmrtí súvisiacich s koronavírusom. Najviac postihnutou ostáva Lombardia, na druhom mieste je región Emilia-Romagna, tretie Benátsko. Doteraz sa vykonalo vyše 23-tisíc testov. Denník Il Messaggero informuje, že pápež František sa podrobil vyšetreniu s negatívnym výsledkom. Civilná obrana a regionálni funkcionári vyzvali penzistov, aby obmedzili čajové dýchánky a skupinový mariáš. Keďže ide o najviac ohrozenú a najviac postihnutú skupinu obyvateľstva, mali by sa zdržiavať doma. Volontári už sa mobilizujú, aby pomohli s nákupmi a obedami. Do obchodov dorazili antibakteriálne gély na ruky.

Deti v karanténnej oblasti sa nudia. Väčšina už zistila, že ani Forzen sa nedá pozerať stále dokola. A tak pre ne kreatívna občianka mestečka Castelpusterlengo vymyslela výtvarnú súťaž. Témou bol, samozrejme, koronavírus. Výsledkom sú stovky pestrofarebných výkresov a spokojných malých umelcov. Niektorí svoje diela odniesli aj policajtom na check-pointy, nech z toho tiež niečo majú.

Vráťme sa ale tam, kde sme začali, a teda k futbalu. Už teraz tu máme víťaza o najsklamanejšieho fanúšika. Trofej si odnesie čílsky nadšenec, ktorý po niekoľkých rokoch rozbil prasiatko a prekonal vyše 13-tisíc kilometrovú vzdialenosť deliacu Patagóniu a Miláno. Tu si chcel vychutnať zápas AC Miláno – CFC Genoa. Privítal ho zatvorený štadión aj múzeum milánskeho klubu. Tomu sa vraví naozaj zlé načasovanie.

Miláno a koronavírus, deň desiaty

Dnes je deň ako vyšitý. Ak by sme tu nemali koronavírus, mesto by bolo plné turistov aj domácich. Pravda je iná a začíname pomaly tušiť, že prídu nepríjemné správy. Hoci sa všetci všemožne snažia bojovať s neviditeľným nepriateľom, chce to svoj čas, a ten je, ako sa zdá, o niečo dlhší, ako by sme si želali.

Nepekne sa nám to šíri v Bergame. Pribúdajú nové prípady nákazy a už tu padlo obávané slovo “karanténa“. Zatiaľ je v izolácii 11 menších obcí pri meste Lodi na juh od Milána, ako by to vyzeralo v meste s 122-tisíc obyvateľmi plus nejaká tá periféria, si nevieme predstaviť.

Pracovníci menších firiem sa pomaly vracajú do práce. V emhádečke je o čosi viac cestujúcich, dodržať jedno-dvojmetrový odstup je čistá utópia. Hygienici vydali ďalšie nariadenia, ktoré neodporúčajú fyzické prejavy emócií, ako objatia, bozky či stisk ruky. Rušia sa všetky veľké športové podujatia, takže mám dojem, že to zasiahne aj bežecké Stramilano 🙁 Nehrá sa dnešný zápas Talianskeho pohára medzi Juventusom a AC Milánom, aký bude osud ďalších futbalových stretnutí, nie je jasné. Stopku dostanú tiež veľké kultúrne manifestácie. Dnes by to mali vo vláde hodiť na papier a podpísať.

Región zakúpil špeciálne respiračné helmy CPAP pre vážnejšie chorých pacientov. Vyzerajú s nimi síce ako zo Star Treku, ale zato už nebudú musieť ležať na jednotkách intenzívnej starostlivosti. V armádnych nemocniciach v kasárňach Baggio a v Linate dali do poriadku nepoužívané izby, aby sem mohli presunúť pacientov, ktorí nepotrebujú urgentnú hospitalizáciu, no pokoj na lôžku im nezaškodí.

Múzeá a galérie fungujú ako sa dá, nadalej ostáva zatvorená Pinacoteca di Brera, ktorá ešte musí prehodnotiť, ako dodržať predpísané nariadenia. Ani Teatro alla Scala sa s otvorením neponáhľa. Predpokladaný termín znovuobnovenia predstavení je 11. marec. Preložený je obľúbený vinársky veľtrh Vinitaly vo Verone. Ryanair obmedzil lety na krátke vzdialenosti a do konca marca ruší linku Miláno-Bergamo – Bratislava.

O nové a doslova vyčerpávajúce informácie nemáme núdzu. Nikto sa tu už nepýta, aký je rozdiel medzi koronavírusom a chrípkou, lebo to zažívame v každodennej praxi. Je tiež pravda, že sme z tých čísel a údajov čím ďalej, tým viac popletenejší. Osobne dúfam, že tento denník, ktorý začína nadobúdať monštruózne rozmery, čoskoro uzavriem dobrou správou.

(ďalšie pokračovanie zajtra)

Miláno a koronavírus, deň jedenásty a dvanásty

Už sme minuli všetky prsty na rukách, aby sme ďalej rátali dni, ktoré nás nútia žiť s touto nákazou. Včera sa talianskej populácii prihovoril aj prezident republiky. Týmto sme oficiálne poučení na všetkých vládnych úrovniach, ako si máme umývať ruky a smrkať nos. Predpokladala som, že v treťom tisícročí to už bude viac-menej samozrejmosť.

Odpútať sa od zlozvykov aj zaužívaných prejavov slušnosti je však v praxi oveľa ťažšie. Podanie ruky sa v týchto časoch berie ako nevychovanosť a na jednometrový odstup pred pokladňou v McDonalde vás upozorní ochranka. Už asi všetci viete, že od štvrtka sú celoplošne zavreté všetky školy. Toto rozhodnutie už viselo vo vzduchu dlhšie, ale prišlo oficiálne v stredu večer. Za pár hodín museli milióny rodičov rozhodnúť, komu zveriť svoje dieťa/deti na najbližších štrnásť dní. Niektorí zamestnávatelia sú ústretoví, no všetko má svoje hranice a dva týždne sú dva týždne. Na druhej strane, tiež nejde zavesiť vlastného potomka len tak do prievanu. Tu, v Miláne, to už ide samospádom. Školy sú zatvorené od 24. februára. Rozhodne ale nejde o prázdniny. Toto nie je voľba medzi zdravými a hlúpymi alebo chorými a vzdelanými deťmi. Pani učiteľky sa ukázali ako veľké improvizátorky a využívajú všetky možné spôsoby, ako učiť školákov na diaľku.

Včera dorazil obežník s hygienickými pravidlami aj do futbalivých šatní. Nechceme, aby nám Ronaldo skolaboval. Má teraz dosť starostí so svojou mamou, ktorá sa, našťastie, po mozgovej príhode pekne zotavuje. Hráčom sa napr. neodporúča požičiavať si použitý uterák či piť z jednej fľaše. Ja chápem kolektívneho športového ducha, ale čo sme na tábore?? Stopku majú blízke stretnutia a selfie s fanúšikmi, rozhovory budú doteraz len na jeden mikrofón, dôkladne dezinfikovaný po každom interview. Futbalové zápasy získajú neutrálnu príchuť, pretože sa bez výnimky odohrajú pred prázdnymi tribúnami. Akoby toho trápenia nebolo už aj tak dosť…

Všetko sa ruší, odsúva, presúva. Ohrozená je prvá jarná klasika Milano-San Remo, ktorú pravidelne jazdí, a vždy takmer vyhrá, náš Peter Sagan. Milovníci vína prepisujú kalendár a prehĺtajú horkú slinu, lebo obľúbený veľtrh Vinitaly vo Verone je odložený na 14. júna. Nie je to práve optimálne, lebo konzument na pražiacom slnku menej znesie.

Trochu vzrušenia zažívajú obyvatelia mestečka Vó pri Padove, ktorí sa stanú účastníkmi vo svete ojedinelého experimentu. Všetkých 3.300 ľudí sa tu po dvoch týždňoch opätovne podrobí testu na koronavírus. Výsledky poslúžia výskumníkom z oddelenia mikrobiológie na Univerzite v Padove, ktorí budú môcť odsledovať vývoj tohto hnusného vírusu a jeho mutácie v čase. Život v karanténe plynie ďalej, zvyknúť si na ten stav ale ide veľmi ťažko. Zvlášť, keď sa svetielko na konci tunela povážlivo zmenšuje. Červená zóna na juh od Milána ešte nejaký ten čas pretrvá a MDŽ neprinesie vytúžené správy o znovunadobudnutej slobode pohybu. Hovorí sa skôr o zmiernení opatrení vo vnútri 50-tisícovej komunity. Včera sa všetkým obyvateľom za ich disciplinovanosť verejne poďakoval prezident republiky. Metál na hruď si ale určite nezaslúži sedemdesiatročný penzista z mesta Como, ktorý sa dostavil na miestnu pohotovosť, a akonáhle sa dozvedel, že vírus chytil, ušiel domov. Taxíkom. Nič netušiaci vodič je v 14-dňovej karanténe. Či mu starký uhradí ušlý zárobok, už zdroje neuvádzajú.

Veľmi originálny spôsob duchovnej podpory vynašiel Don Gianni Regolani, farár z dedinky Polesine Zibello pri Parme. Keďže okrem vecí duchovných sú jeho vášňou aj okrídlené stroje, rozhodol sa preletieť nad izolovanou oblasťou a udeliť tunajším veriacim požehnanie. Aspoň malá útecha pre zbožný ľud, ktorý je už druhý týždeň bez bohoslužieb. Sedemdesiatdeväťročný boží muž si zaslúži 50-tisíc zdvihnutých palcov.

Po celý rok takmer nedýchateľný vzduch získal vysokohorskú arómu. Taký čistý nebol už dobré desaťročia. Je to šok tak pre pľúca, ako pre oči. Počas krásnych jarných dní sa mesto trochu viac zaplní, hoci hotely, reštaurácie aj obchody sú zúfalo prázdne. Miláno teraz patrí len Milánčanom. V centre je väčšia pravdepodobnosť, že vás skôr ako koronavírus zrazí k zemi nadšený cyklista či kolobežkár, radujúci sa z vyľudnených ciest a chodníkov. Najviac to žije v zeleni. Parco Sempione bol prekvapivo plný veselých a naoko bezstarostných ľudí všetkých vekových kategórií. Starým rodičom očividne odľahlo, že môžu dať vnúčatám voľný výbeh, a mládež využila nádherný deň na piknik. Až by ste mali chuť sa opýtať: Koronavírus? Aký koronavírus?

Momenty, ako tieto, sú však len dôkazom vytrvalosti a odolnosti tunajších ľudí, ktorí vedia, že napriek všetkému treba zachovať pokoj a chladnú hlavu. Lebo to, že si vybielil regál v samoobsluhe, ti lajky do života neprinesie. Všade vládne nervózny pokoj a hlasné ticho, a v nádherne čistom vzduchu visí otázka, čo bude ďalej. Nikto nevešia do okna trikolóru a aj motivačných a prázdnych sloganov na sociálnych sieťach sme sa akosi prejedli. Nikto rozumný sa neteší zo správy, že prvý európsky pacient pochádza pravdepodobne z Nemecka. Bolo by to doslova neetické tešiť sa, že sme tu „lepší“, lebo choroba sa po kontinente nešírila z Apenínskeho polostrova. Choroba nesmie byť nikedy dôvodom na radosť. Pretože koronavírusu je napokon úplne jedno, dokiaľ si.

Tenká červená čiara

Tak sme už aj my v červenej zóne. Nákaza už je v každom regióne, ako posledná padla Val D´Aosta. Aj Vatikán hlási prvý koronavírus. Nedeľná modlitba Anjel Pána a ďalšie bohumilé činnosti z hlavného mesta Katolíckej cirkvi už pôjdu prostredníctvom streamingu. Iste je to pádny dôvod obmedziť tunajšie aktivity, keďže obyvatelia najmenšieho štátu sveta sú po väčšine over 70.

Včera sme tu, v Miláne, čakali do polnoci na nový dekrét vlády, ktorý mal výrazne zmeniť náš život na najbližší mesiac. Premiér Giuseppe Conte najskôr vytkol novinárom, že pustili do éteru náčrt dokumentu, a potom ho národu prečítal. Keďže kolovali dosť poplašné a nie celkom jasné informácie, stovky ľudí nečakalo na tento okamih, pobalilo saky-paky a z mesta ušlo. Posledný vlak smer Salento obsadil nezvyčajne vysoký počet čiernych pasažierov. V panike nepotrebuješ lístok.

V hrubých rysoch dekrét veľa noviniek nepriniesol. Až teda, že Lombardia sa stala uzavretou zónou, ktorú môžete opustiť alebo sem zavítať len na základe veľmi závažných dôvodov. Jedným z nich je dôvod pracovať. V podstate sa vraciame o nejaký ten týždeň dozadu. Múzeá, galérie, športoviská, vrátane lyžiarskych stredísk, sú opäť zavreté, bary otvorené do 18.00. Vzdialenosť minimálne jeden meter medzi klientami musí garantovať každá prevádzka. Novinkou je, že človek s teplotou nad 37,5 má ostať doma a volať lekára. Čo už v podstate diktoval zdravý rozum. Školy nefungujú do 3. apríla.(viac na facebooku) Vo vzduchu visia kratšie letné prázdniny, no počkajme si na oficiálne pokyny.

Včera bol krásny deň a veľa Milánčanov to využilo na prechádzku. Teraz médiami kolujú fotografie preplneného nábrežia vo štvrti Navigli, ktorá je centrom milánskeho nočného života. Že tí ľudia tam nedodržiavajú vzdialenosť jeden meter. Sype sa kritika o nezodpovednosti a ľahkovážnosti. Na druhej strane k tomu vôbec nemuselo dôjsť. Znovuotvorené múzeá, podniky a odvšadiaľ znejúce povzbudivé slová, že máme žiť ďalej normálne, vyvolali mylný dojem, že sa v podstate nič nedeje. Zamestnanci sa vrátili za písacie stoly, dovliekli naspäť odmontované pc-čka, znudení mladí si vyšli večer na drink. Je ťažké udržať bezpečnú vzdialenosť medzi ľuďmi v pohybe, je ťažké dodržať ju v autobuse aj metre. Pri najlepšej vôli to nejde.

Nekritizujem tých, čo včera vybehli na vzduch. Ich úmysel mohol byť aj doslova chvályhodný, keďže väčšina podnikov trápi výrazná ekonomická strata. No dnes je už všetko inak. Nemá zmysel hľadať vinníka, musíme sa prispôsobiť na nový režim a dúfať, že to zaberie. Totiž, nemocnice sú už fakt dosť plné a každá ďalšia nepredvídateľná komplikácia (napr. hromadná nehoda) by spôsobila kolaps. Rozmýšľa sa tiež nad alternatívou, že by hospitalizovaní pacienti bez Covid-19 boli prevezení do iných regiónov. A to to podľa niektorých “odborníkov” mala byť len trochu chytľavejšia chrípka…

Dnes je ôsmy marec, deň žien, a chcem venovať dnešný článok niektorým z nich. Toto sú ženy bojujúce s koronavírusom. Tri výskumníčky z rímskej nemocnice Spallanzani – Maria Rosaria Capobianchi, Concetta Castilletti a Francesca Colavita -, ktoré ako prvé v Európe izolovali vírus, ich tri kolegyne z milánskej nemocnice Sacco – Alessia Lai, Annalisa Bergna a Arianna Gabrieli , ktoré izolovali taliansky kmeň koronavírusu a anesteziologička Annalisa Malara z nemocnice v mestečku Codogno.

Meno poslednej z nich sa objavilo v médiách len nedávno, pretože len teraz vyšla z karantény. Možno si spomínate na správy, ktoré obleteli aj zahraničnými médiami, že za rozšírenie koronavírusu v Taliansku môže zlyhanie systému v nemocnici, ktorá ošetrovala pacienta č.1? Všetko je inak a táto verzia už pravdepodobne svetom neobletí, lebo nikto si nechce sypať popol na hlavu (aj keď na vládnej úrovni by sa jeden kandidát našiel…)

Annalisa, zhodou okolností rovesníčka nášho prvého pacienta, ho prijala s príznakmi chrípky a ľahkým zápalom pľúc. Stav neidikoval hospitalizáciu a sám sa chcel čo najskôr vrátiť domov do postele. Netrvalo ale dlho a na pohotovosti bol znovu. Stav sa neuveriteľne zhoršil. Lekárka nenašla žiadne vysvetlenie, prečo liečba nezabrala. Preto začala zvažovať ďalšie, aj úplne nelogické dôvody. Mattia (tak sa náš prvý korona-maród volá) nikam necestoval ani nemal nijaký kontakt s čínskym národom. Bez tohto spojenia nebol test na koronavírus autorizovaný. Na veľké naliehanie si manželka spomenula na večeru s rodinným kamošom, ktorý prišiel zo Šanghaja. Veď už viete. Nebol nakazený. Ale dal voľnú ruku na ďalšie vyšetrenie. Annalisa Malara kontaktovala nadriadených a žiadala povolenie vykonať test na koronavírus. Že dobre, ale keď bude negatívny, pôjde to na jej tričko, povedali ľudia na vysokých postoch. Pacient nebol úplne „tabuľkový“ a procedúry niečo stoja. Deväťdesiat euro, vravel ktosi.

Mohla dať od toho ruky preč, no chlapíkovi bolo už naozaj veľmi zle. Berúc na seba všetku zodpovednosť za porušenie pravidiel, spravila test a poslala ho do Milána. Večer z nemocnice Sacco volali, že na paličke bol koronavírus. Chalan je stále na hadičkách, jeho manželka už sa vyliečila a čoskoro privedie na svet dieťa. Pani doktorka ostala so svojimi kolegami dva týždne v karanténe v nemocnici a vďaka jej prezieravosti si všetci nasadili ochranné obleky ešte skôr, než dorazil oficiálny výsledok. Zrejme aj tie mundúry a rúšky by jej nadriadení vyfaktúrovali… Niekto by sa pani doktorke mohol aj ospravedlniť, niekto by jej mohol dať metál, ako kapitánovi lode Diamond Princess (ktorý si ho naozaj zaslúžil, čítaj vyššie).

A tak všetko najlepšie, milé ženy, lekárky, výskumníčky, zdravotníčky, lekárničky, zúfalé matky detí, ktoré ešte mesiac ostanú doma, aj keď nie sú prázdniny, opatrovateľky aj pacientky!