Leto je v plnom prúde a z každej strany počúvame, aké je dôležité dodržiavať pitný režim. Preto nemôžem ostať stranou a dávam do pľacu pár dôležitých informácií vrátane praktických návodov, ako si namixovať ikonické milánske drinky. Toto mesto je totiž nepísanou, zato však vyhlásenou metropolou happy hour, ktorá sa tu volá „aperitivo“ či skrátene „ape“.

Aperitivi“ sú zásadnou charakteristikou Milána, a kto ich ignoruje, prakticky skartuje svoju spoločenskú existenciu. To vysvetľuje, prečo je na každom kroku väčší či menší bar. Zatiaľ čo kávu vysŕknete postojačky (cappuccino zásadne len dopoludnia, nech nie ste za barbarov), aperitív si žiada svoj čas. Nepozostáva totiž len z drinku, ale tiež z niečoho drobného na zahryznutie. Čím bohatšie a čím väčšie je to „niečo drobné“, tým obľúbenejší je aj podnik.

V tomto meste je bar inštitúciou. Milánčania nepotrebujú facebook ani zlaté stránky. V bare zoženiete inštalatéra, elektrikára, získate veľa dôležitých informácií a dozviete sa aj kopec vecí, ktoré vás ale vôbec nezaujímajú. Je to demokratické miesto, kde sú si všetci na chvíľu rovní.

Milánčania sa radi večer stretávajú na “aperitivi”, aby prebrali najnovšie klebety a po namáhavom dni “vypustili paru”.

Chronicky známymi miestami na popoludňajšie/večerné stretnutie pri poháriku sú v Miláne „navigli“, a tiež štvrť Brera, Corso Garibaldi a Corso Como. No i úplne zapadnuté bary niekde na periférii môžu nečakane prekvapiť. Ostrieľaní návštevníci už vedia, že netreba dať na prvý dojem a hlavne nepozerať tak veľmi po zariadení, ako po tom, čo je na pulte. Napríklad tu neďaleko máme podnik, ktorý by som eufemisticky označila za „rustikálny“, napodiv má však veľmi pozitívne hodnotenia. Aj keď ho kamarátka Veronika minule prirovnala ku krčme v Dúbravke, mladý Číňan, ktorý tu mieša drinky od neskorého popoludnia až do polnoci, sa v remesle vyzná a očividne ho to aj baví. Jeho mama je na tom poslabšie, ale zato je veľmi zhovorčivá. Škoda len, že vôbec nie je rozumieť, o čom rozpráva…

Vo štvrti Navigli to žije vo dne – v noci a v každom ročnom období.

Na Miláne je úžasné to, že sa nepýta, odkiaľ kto pochádza. Bez problémov adoptuje, čo sa mu páči. To ešte stále hovorím o drinkoch, aby sme sa rozumeli. 🙂 Samotní Milánčania sa niekedy mylne domnievajú, že obľúbené „negroni“ vzniklo v ich meste. Preto, kým sa rozbehnete na „koštovku“ po miestnych lokáloch, preštudujte si malý prehľad top cocktailov aj s ich príbehom a receptúrou, aby ste boli za svetaznalých gurmánov.

Martini cocktail.

Suché martini, ktoré má pôvod až za oceánom, je v nepísanom rebríčku tretí najobľúbenejší miešaný nápoj v metropole Lombardie. Napriek svojej jednoduchej receptúre ide o cockteil „par exellence“, ktorý je zaťažkávajúcou skúškou pre každého barmana. Nejde totiž len o to, ako naliať do pohára dve ingrediencie, ale aj o správne chladenie a pomer chutí.

Na prípravu martini potrebujeme:

6 cl gin

1 cl vermouth dry

Vysoká čaša na stopke sa najskôr schladí ľadom. V osobitnom pohári na mixovanie nápojov (mixing glass) namiešate ingrediencie spolu s ľadom a cez streiner ho nalejte do schladenej čaše. Nad drinkom skrútite (chemicky neošetrenú) citrónovú kôru, aby jej esenciálne oleje nápoj prevoňali. Niekto preferuje martini s olivami, ale keďže sa názory na tento doplnok rôznia, rozumný barman ich servíruje osobitne.

Suché martini vyzerá jednoducho, ale správne ho namiešať si žiada skúseného bramana. (Credits: Wikipedia)

Negroni

Veľmi populárny drink, ktorý si udržiava dlhodobo dobré pozície. Milánčania ho majú za miestny nápoj, hoci pochádza z Florencie a nesie meno svojho tvorcu. Knieža Camillo Negroni si raz tak večer povedal, že by to chcelo väčšie grády a menej bubliniek, a tak poprosil svojho barmana, aby mu v jeho obľúbenom „americano“ vymenil sódu za gin. Tento nápad jemu samotnému vyslúžil nesmrteľnosť a tisíckam konzumentov za storočnicu svojej existencie asi aj riadnu opicu, pretože naozaj nejde o žiadne ľahké letné pitie. Posúďte sami:

3 cl ginu

3 cl bitter Campari

3 cl red vermouth

(Ak nemáte po ruke odmerku, tak od oka po tri rovnaké diely zo
všetkého)

Servíruje sa miešaný, nie mixovaný, v pohári old fashioned s ľadom a plátkom pomaranča.

Negroni nesie meno svojho “objaviteľa” (Credits: Wine Dharma)

Úspech má aj jeho alternatíva negroni sbagliato (pomýlené negroni), v ktorom gin nahrádza sekt (brut).

And The winner is… Aperol Spritz

Aj keď ho nedávno New York Times označil za nepodarený nápoj, v Miláne je to klasika, bez ktorej žiadny barman nedá ani ranu. Preto nechajte amerických novinárov degustovať ich drinky či trúsiť zadarmo nevyžiadané recenzie na talianske produkty a na večernom záťahu si pokojne doprajte tento cockteil, ktorý svojou žiarivou farbou a vôňou priam evokuje slnko a letnú náladu.

Ani Aperol Spritz nemá korene v Miláne, ale v Benátsku, kde si rakúske vojská zvykli riediť víno sódou či perlivou vodou. Odtiaľ názov „spritzen“ a „spritz“, ako ho poznáme u nás. Ako cocktail začal spritz svoj život v dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď sa k nemu primiešala vtedajšia novinka – Aperol. Stal sa hneď populárny v Benátkach a v Padove, preto ho oficiálny zoznam IBA (International Bartenders Association) eviduje pod názvom „benátsky spritz“.

Cockteil žiarivej farby pripomína leto. (Credits: Flikr)

Pripravuje sa zo šumivého bieleho vína, najlepšie prosecca, aby sme ostali verní benátskej tradícii, bitteru, ktorý mu dodáva charakteristickú sýtu oranžovú farbu, a sódy či perlivej vody v tomto pomere:

6 cl prosecco

4 cl Aperol

od oka sóda

Keď chcete improvizovať, môžete aj takto:

1/3 perlivého bieleho vína

1/3 bitter (Aperol, Campari, Select, Cynar, China Martini…)

od oka sóda

Nesmie chýbať rez pomaranča a ľad.

Tradične sa nápoj servíroval v pohároch s hrubým sklom (old fashioned), ale od roku 2015 etiketa na fľaši Aperolu odporúča pohár na stopke.

Keď si v bare budete objednávať tento nápoj, radšej si pýtajte vyslovene „Aperol Spritz“. Niekde by vám totiž pod názvom spritz mohli namiešať campari riedené bielym vínom, ktorého konzumácia si ale vyžaduje dlhodobý tréning a výdrž.

Bonus pre ženy – mimosa

V Taliansku je tradíciou obdarúvať ženy 8. marca vetvičkou mimózy. Táto inak nenápadná drevina zakvitne práve v prvých marcových dňoch tisíckou malých žltých bambuliek. Evokuje jar a prebúdzajúcu prírodu. Má krásnu sviežu vôňu, no zároveň aj pomerne agresívny peľ. Muži, ktorí si chcú uctiť milovanú polovičku, kolegyňu alebo drahú mamičku však nemusia nutne drancovať rozkvitnuté kríky. Mimosa je totiž aj obľúbený miešaný nápoj, ktorý rovnako poteší. Ide o variáciu cockteilu ako je napr. Bellini, Rossini a Tintoretto.

Ingrediencie sú typicky ženské:

3 cl pomarančovej šťavy

7 cl prosecco alebo šampanské

Ľahký cockteil mimóza nesie meno dreviny so záplavou žltých kvetov.

Správny gentleman to nikdy neodflákne ovocným koncentrátom a šumivým vínom pochybného pôvodu. Nápoj by mal farbou pripomínať kvety mimózy, no ak sa vám náhodou podarí kúpiť pomaranče s červenou dužinou, nezúfajte. Prosecco farbu vytiahne. Cockteil sa servíruje vo vysokých pohároch na stopke typu flûte. Prezrieravý hostiteľ si ho pripraví vo väčšej dávke a nalieva z karafy. Mimosa je dvojčaťom nápoja Buck´s Fizz, má ale odlišné proporcie aj krajinu pôvodu. Zatiaľ čo Mimosa vznikla v parížskom hoteli Ritz, Buck´s Fizz je z Londýna a obsahuje viac ovocnej šťavy a menej alkoholu.

Teraz si asi v duchu vravíte, že abstinent to v Miláne naozaj nemá ľahké. Opak je pravodu. Jednak tu v posledných rokoch len tak prekvitajú podniky, ktoré ako o dušu mixujú „zelovocárske“ cockteily z uhorky, zeleru a curcumy (mňam), no aj „iba abstinenti“ bez posadnutosti vitamínami si prídu na svoje. Legendou je už aj u nás známe Crodino, a ani Sanbitter nie je zlá voľba. Dobrý barman okrem toho namixuje nealko verziu z notoricky známych drinkov, ako je napr. mojito či piňacolada.

Na záver dobre mienená rada: Pite s mierou! Ako vidíte, niektoré zo spomínaných cocktailov sú riadne pecky, a nie je náhoda, že som tento článok nenazvala „Strieskaj sa ako Milánčan!“

Pin It on Pinterest

Share This