Revízor za vami nepobeží, ale je možné, že vám odpália kufor. Aby ste sa vyhli jednému aj druhému, tu je návod, ako cestovať mestskou hromadnou dopravou efektívne a bez ujmy na zdraví či majetku.

Veľmi rada cestujem milánskou hromadnou dopravou, pretože je rýchla a spoľahlivá. Po tom, čo som nedávno navštívila Rím a mala som možnosť na vlastnej koži otestovať ich kolabujúci systém verejnej prepravy cestujúcich, nedám na ten milánsky dopustiť. Vrele vám ju odporúčam a tu je niekoľko rád, ako ju využiť čo najlepšie. A na záver ešte zopár vychytávok 🙂

Lístky

Jednorazový lístok na MHD (autobus, električka, trolejbus, metro) stojí od 15. júna 2019 2 eurá. Platí 90 minút a je prestupný pre metro, autobusy, električky aj trolejbusy. Lístky platia tiež na cestovanie prímestskou železničnou dopravou (vlaky Trenord) v rámci mesta.

Na prepravu v Miláne sa oplatí zakúpiť si viacdenné lístky a elektronické preukazy.

Ak sa v Miláne chcete zdržať dlhší čas, odporúčam zakúpiť si viacdenné lístky, ktorými môžete cestovať lárom-fárom až do skončenia platnosti. Na výber sú:

Denný lístok – 7 euro (platí 24 hodín od prvého označenia).

Trojdňový lístok – 12 euro (platí 72 hodín od prvého označenia)

V prípade, že ste sa do Milána zamilovali, alebo z iných dôvodov sa sem plánujete pravidelne vracať, bude sa vám hodiť elektonický preukaz . Stojí 10 euro, platí 4 roky a môžete si na ňu zakúpiť ďalšie predplatné:

Týždenné – 17 euro (platí od pondelka do nedele!)

Mesačné – 39 euro (platí pre solárny mesiac, teda od 1 dňa mesiaca, a nepredajú vám ho po 20. dni mesiaca)

Ročné – 330 euro (to len pre úplnosť, alebo v prípade, že sa sem hodláte sťahovať) Najnovšie je možné požiadať aj o úhradu na mesačné splátky.

Na vybavenie električenky potrebujete fotografiu preukážkových rozmerov. Zámerne nepíšem aktuálnu, keďže mojej sestre ochotne prijali 20 rokov starú fotku bez mihnutia oka. Ak fotku nemáte, v metre sú automaty, ktoré vám ju zhotovia za 5 euro (adekvátne k tomu na nej aj budete vyzerať 🙂 .

S vyplnením formulára si taktiež nemusíte robiť ťažkú hlavu! Do kolónky o pobyte v Miláne pokojne uveďte ulicu hotela alebo hostela. Dopravný podnik vám nikdy písať nebude..

Dobrá správa je, že mládež do 27 rokov (nielen študenti) má 25-percentnú zľavu z mesačného a ročného predplatného. Nemusíte ukazovať potvrdenia o štúdiu, stačí platný dokument s dátumom narodenia.

Deti do 14 rokov cestujú zadarmo,  mali by však mať preukaz “Under 14.

POZOR! V metre musíte lístky označiť pri vstupe, ale aj pri výstupe, takže si ich uschovajte na bezpečnom mieste! Len na niektorých staniciach (napr. Duomo smerom na námestie) je výstup možný bez označenia.

Turnikety vás niekedy prekvapia pozoruhodnými hláškami!

Turnikety na označovanie lístkov a predplatených kariet nie sú len také obyčajné mašiny. Niekedy vedia prekvapiť pozoruhodnými hláseniami ako: „Biglietto troppo lungo o troppo corto“ (Príliš dlhý alebo príliš krátky lístok) alebo „Troppe tessere“ (Priveľa preukážok). Perličkou je oznámenie: „Uscita senza entrata“ (Výstup bez vstupu) . Na konci augusta prekvapil mnohých cestujúcich zasa milý nápis “Buon rientro!” (Príjemný návrat!).  Predpokladám, že systém chce takto upozorniť na fakt, že nemáte dočinenia len s nejakými hlúpymi automatmi, ale s umelou inteligenciou.

Kde si kúpite lístok?

Najlepšie hneď po príchode do Milána v niektorom z centier ATM Point. Nájdete ich smerom do metra, teda v podzemí v samotnom centre mesta na stanici Duomo, na stanici Loreto a na železničných staniciach Centrale, Cadorna, Romolo a Garibaldi. Lístky si môžete zakúpiť aj v automatoch, vždy v metre. Na povrchu zemskom ich nehľadajte! 🙂

Automaty prijímajú platby kartou aj cash, pri platbe v hotovosti však vydávajú len do 9.90 eura, s väčšími bankovkami nepochodíte. Platba kartou niekedy hapruje. Stáva sa aj, že nepríjímajú mince. Zachránu hľadajte v najbližšej trafike, kde sa predávajú ako bežné lístky, tak aj predplatné električeniek. Sú na každej zastávke metra.

Alternatívou je SMS lístok, ale len v prípade, že vlastníte taliansku Sim kartu.

Novinkou v milánskom metre je cestovanie s bezkontaktnou platobnou kartou (Visa a Mastercard). Na každej stanici sú nové turnikety tmavooranžovej farby vybavené POS (Point Of Sale), na ktoré kartu priložíte. Výhodou je, že obnos sa vám z účtu stiahne až na konci dňa a systém vám vyráta najúspornejšiu tarifu. Teda, ak prekročíte sumu 7 euro, zaráta sa denný lístok v tejto hodnote a ďalej to nerastie. Ak máte platobnú kartu digitalizovanú na smartfónoch alebo smartwatchoch, môžete ich, samozrejme, tiež použiť, no cesta musí byť pri vstupe aj výstupe načítaná z rovnakého nosiča. Milánsky dopravný podnik je prvý v Taliansku, čo tento systém využíva. Zatiaľ je funkčný iba v metre, ale postupne sa bude rozširovať aj na ďalšie druhy dopravy. Pokiaľ ste ešte v limite 90 minút od označenia lístka, môžete naň po vystúpení z metra ďalej cestovať aj pozemnou dopravou.

V milánskom metre si už nemusíte kupovať lístky v automate, na úhradu cestovného stačí platobná karta.

Miláno sa snaží ešte o jedno prvenstvo – do roku 2030 by mali byť všetky autobusy v meste na elektrický pohon. Prvou lastovičkou je autobus linky 84, ktorá spája juhovýchodnú perifériu San Donato s centrom mesta. Postupne sa nové vozidlá zavádzajú aj na iných trasách a do konca roka by malo pribudnúť 25 elektrobusov. Dobrá správa pre horné aj dolné dýchacie cesty všetkých Milánčanov!

Do roku 2022 pribudne tiež nová linka metra, ktorá spojí letisko v Linate so západnou časťou mesta. Počíta sa aj s dobudovaním najstaršej červenej linky, ktorá bude končiť až v Monze!

Keď už sa veziete

Lístok si v autobusoch, električkách a trolejbusoch označíte v oranžových označovačoch. Modré sú len na predplatené karty (električenky). Vo väčšine vozidiel je obrazovka, ktorá upozorňuje na blížiacu sa zastávku, takisto vokálny systém v talianskom a anglickom jazyku. Zíde sa vám to, pretože všetky zastávky sú na znamenie! Tlačte v predstihu červené tlačidlo.

Rozhodne nečakajte, že autobus/trolejbus/električka zastane, vy sa zdvihnete zo sedadla a pohodlne vystúpite! Tu ste v Miláne a každý z cestujúcich zrejme na vlastnej koži zažil nepríjemnú situáciu, keď nestihol zísť na správnej zastávke, čo mu v negatívnom zmysle trvale poznačilo život. Inak sa nedá vysvetliť fakt, že ľudia sa stavajú k dverám, aj keď chcú vystúpiť až o jednu-dve zastávky neskôr. Podobnú zlú skúsenosť, len s nastupovaním, majú isto-iste aj čakajúci na spoj stojaci v nepriestrelnom rade na zastávke. Akonáhle sa otvoria dvere, snažia sa nastúpiť cez vystupujúcich zúfalcov, akoby to bol posledný autobus/trolejbus/električka na svete. Buďte preto v strehu a dávajte si v tom zmätku pozor na vreckárov, hlavne na frekventovaných miestach ako sú železničné stanice a zastávky v centre mesta! Samozrejme, týka sa to predovšetkým časov v dopravnej špičke.

Všetky zastávky sú na znamenie a lístok v metre je potrebné označiť aj pri výstupe.

Neviem, čím to je, ale milánsky dopravný podnik zamestnáva, až na výnimky, veľmi ochotných a milých pracovníkov. Či už vodičov, alebo tých za prepážkami. Možno im v závodnej kantýne sypú niečo do jedla, možno majú silné motivačné školenia a vymakané bonusy, faktom ostáva, že moje skúsenosti s ich personálom sú len a len pozitívne. Ešte aj instagram majú vtipný a nápaditý. (Ak viete po taliansky, tak sa naň mrknite).

Ochota milánskych vodičov sa prejavuje najmä v tom, že počkajú na dobiehajúcich pasažierov. (Šance sa stupňujú, ak bežíte v ich zornom uhle, výhodou je nadviazanie očného kontaktu 🙂 ). Ja som si dokonca zo dva razy stopla autobus stojaci na semafóre. Vtedy som si ešte myslela, že keď je od deviatej vyhlásený celoštátny štrajk hromadnej dopravy, tak autobusy cez deň chodiť nebudú, a toto bol posledný. Omyl! V Miláne sa neštrajkuje, vážení! Aj keby celý Apenínsky polostrov zastal, Miláno frčí ďalej. Nepôjde väčšinou len fialová linka metra, ktorá je najnovšia a plne automatizovaná. Roboty sa evidentne do štrajku zapájajú.

Čierni pasažieri a pokuty

Milí sú aj revízori, keď vás však načapú bez lístka, asi vám až takí sympatickí nebudú. Milánsky revízor je narozdiel od slovenského ľahko identifikovateľný. Pohybuje sa totiž v skupinách (aspoň po troch) a má na sebe tmavomodrú uniformu dopravného podniku s jasným označením ATM. (Kolujú overené informácie, že v blízkej budúcnosti sa budú vyskytovať aj inkognito v civilných odevoch). Kontrolujú nielen v dopravných prostriedkoch, ale aj pri výstupe na zastávkach. Preto, ešte raz opakujem, lístok vyhadzujte až keď ste vonku!

Asi málokto z nás v detstve sníval o tom, že sa stane revízorom, a inak to nie je ani v prípade milánskych kontrolórov. Sú to poväčšine absolventi vysokých škôl a ľudia v strednom veku, ktorí prišli o prácu, a tak sa zamestnali tam, kde bolo voľné miesto. Nie sú povýšeneckí a videla som už cestujúcich, čo sa z pokuty vedeli vykecať. Na druhej strane je veľa prípadov, keď agresívny pasažier napadne revízora. Vtedy zasiahnú bezpečnostné zložky, ktoré sú všade nablízku.

Miilánski revízori sú slušní a milí, ale keď vás chytia bez lístka, pokute sa nevyhnete.

Za cestu bez označeného lístka hrozí pokuta na mieste 35 euro + cena lístka, sankcia uhradená do 5 dní je 50 euro. Keď nezaplatíte do 60 dní, penále prudko narastá. V prípade, že si zabudnete električenku, stačí ak ju do 12 hodín donesiete ukázať na dopravný podnik a neplatíte žiadnu sankciu. Zaujímavosťou je, že revízor nesmie čierneho pasažiera prenasledovať. Teda, ak vezme nohy na plecia, nemôže bežať za ním :).

Keď už sme pri tých „neplatičoch“, vedeli ste, že taliansky výraz pre čierneho pasažiera je „portugalčan“ (portoghese)? Že ako prišli príslušníci skromného a sympatického národa k tomuto označeniu? Nuž, ako slepé kura k zrnu. Traduje sa, že v 18-tom storočí veľvyslanec Portugalska pri Svätej Stolici usporiadal v rímskom divadle „Teatro Argentina“ veľkolepé predstavenie, na ktoré pozval obyvateľov mesta. V Ríme žijúci Portugalčania mali vstup zadarmo, a tak sa mnohí Rimania pri vstupe do divadla vydávali za „portugalčanov“, aby sa vyhli plateniu. Ako sa vraví, za dobrotu na žobrotu. Neplatiacim divákom, pasažierom a iným votrelcom sa v Taliansku začalo hovoriť „portugalčania“, hoci logika velí, že by to mali byť „rimania“! Ale poďme späť k milánskej doprave…

Pozor na opustenú batožinu!

V metre si dávajte pozor na svoju batožinu a nenechávajte ju opustenú, ak vzápätí nechcete vidieť vaše vzorne pobalené zvršky vznášať sa vzduchom. Kvôli hrozbe teroristických útokov sú v Miláne obzvlášť citliví na opustené kufre, tašky a balíky. Po nahlásení podozrivej batožiny bez majiteľa je premávka metra prerušená, stanica evakuovaná a pyrotechnici zabudnutú bagáž na mieste zneškodnia. Len v minulom roku spôsobili opustené predmety prerušenie dopravy na 100 hodín! Ak sa podarí vypátrať zábudlivého majiteľa odpáleného zavazadla, hrozí mu mastná pokuta.

Ešte pár informácií, ktoré sa vám môžu zísť:

Na zastávkach nájdete grafikony s intervalmi alebo presnými časmi odchodov jednotlivých spojov, ale väčšina je vybavená tiež svetelnou tabuľou, na ktorej je predpokladaný čas chýbajúci do príchodu dopravného prostriedku. „In arrivo“ znamená, že je to menej ako dve minúty. „In coda“, že je spoj zaseknutý niekde v zápche, „Ricalcolo“ je prepočítavanie času. Tabuľa takisto upozorňuje na výluky, zmeny a obchádzky. Počas špičky sú intervaly krátke, cez sviatky a prázdniny, najmä na perifériách, si chvíľu počkáte.

Schéma milánskeho metra.

Prvá súprava metra vychádza o 5.50 hod, a končí okolo 0.30 hod. V prípade futbalových zápasov alebo koncertov jazdí až do 2.00 hod. Preprava metrom je najrýchlejšia a najpohodlnejšia. Podzemná dráha v Miláne má 4 linky – najstaršiu červenú M1, žltú M2, zelenú M3 a najnovšiu plne automatizovanú bledofialovú (lilla) M5. Vo výstavbe je piata, ktorá bude mať modrú farbu. Jej dokončenie je plánované na rok 2022. Pozor si treba dávať pri ceste červenou a zelenou linkou, lebo sa v jednom bode rozdvojuje, a tak môžete namiesto v na výstavisku v Rho skončiť v Ikea. 🙂  Prvé električky začnú premávať okolo 4.30 až 6.00 a jazdia do 2.00 hod, autobusy vyrážajú okolo 5.30 – 6.00 a končia o 0.30. Po deviatej večer sa intervaly spojov dosť predlžujú, zato v špičke jazdia naozaj často. V noci premáva trolejbus 91/90, ktorý prakticky obchádza mesto po vnútornom okruhu, a nočné spoje označené N a autobusy, ktoré kopírujú trasy metra.

A teraz už tie sľúbené vychytávky

Keď sa budete prepravovať najnovšou fialovou linkou metra (napr. na štadión San Siro), posaďte sa úplne dopredu alebo dozadu. Súprava je plne automatizovaná, teda bez vodiča, a vy si budete mať možnosť vychutnať jazdu z jeho pozície. Naskytne sa vám naozaj zaujímavý pohľad do útrob milánskej podzemnej dráhy!

Na najnovšej bledofialovej linke metra M4 sa zažijete jazdu z pohľadu vodiča súpravy.

Staré žlté električky sú symbolmi mesta a jazdí ich ešte veľa. Ich interiér vás prepraví desaťročia v čase, keď boli lavice z lakovaného dreva a schodíky sa pri výstupe a nástupe vysúvali. Napriek tomu, že to už ťahajú na stovku, sú veľmi dobre udržiavané a čisté. Že boli vyrobené naozaj kvalitne, dokumentuje fakt, že po druhej svetovej vojne, počas ktorej zažilo Miláno drastické bombardovania, sa všetky električky podarilo zrekonštruovať a uviesť do pôvodného stavu. Len jediná súprava, ktorú bomba priamo zasiahla, skončila v šrote.

Storočné milánske električky sú pýchou mesta a spomienkou na staré časy.

Ak nechcete zbytočne platiť za turistické autobusy, ale radi by ste si vychutnali jazdu po centre mesta, nastúpte na na niektorú zo starých električiek (napr. 1, 2 alebo 4). Historickú električku si dokonca môžete prenajať a zorganizovať v nej napr. oslavu narodenín alebo rozlúčku so slobodou! Dopravný podnik ponúka aj jazdu dobovou električkou prerobenou na pojazdnú reštauráciu, ale o tom neskôr.

Keď Vás raz náhodou cesty zavedú do San Francisca, aj tu môžete naraziť na milánske električky! Mesto odkúpilo niekoľko súprav, ktoré dodnes jazdia na linke F – Castro-Fisherman’s Wharf.

P.S. V prípade, že ste sa “dočítali” až na koniec, pokojne mi napíšte svoje dojmy a postrehy, či už z toho článku alebo z celého blogu. Poteší ma, ak v komentoch nájdem aj niečo iné ako spamy na amoxicilín 🙂