Najpopulárnejším športom v Taliansku je vraj futbal, ktorý je tu podľa tvrdenia mnohých tieňovým náboženstvom. Kto však žije v Miláne môže dosvedčiť, že tu ide len o metropolitnú legendu. Hoci v meste sídlia dva áčkové kluby a 99 percent obyvateľov či už z presvedčenia, zotrvačnosti alebo len pre pokoj v rodine fandí nejakému klubu, najobľúbenejším športom v meste módy je rozhodne beh.
Má to niekoľko veľmi jednoduchých dôvodov. Takmer každý Milánčan (a s ním aj väčšina svetovej populácie) už niekedy bežal. Občas z vlastnej vôle, ale väčšinou z donútenia a pretože nestíhal. Keďže veľkou prednosťou Milánčanov je improvizácia a schopnosť vynájsť sa v každej situácii, mnohí povýšili beh z nutnosti na hobby. Asi aj preto je v Miláne takmer stále nejaké bežecké podujatie.
Bežia mladí, starí, mamičky s deťmi, fanúšikovia futbalových klubov, Santa Clausovia, pivári, ľudia so psom aj bez psa, a nájdu sa aj takí, čo sa len tvária, že bežia a pritom sa vezú na elektrickej kolobežke. Lebo, kto dnes v Miláne nemá elektrickú kolobežku, akoby ani neexistoval … 🙂
Najlepšie na milánskych behoch je, že sú veľmi demokratické. Stratí sa v nich aj úplny amatér a športový antitalent. Beží sa pre radosť a pre zábavu. Aj keď tí najlepší niekedy vyfasujú nejakú tú prémiu a postavia si za ňu v rodnej dedinke na svojom kontinente školu alebo vykopú studňu.
Beh si nežiada žiadnu extra výbavu a napokon ani prípravu. Tá sa zväčša začína v obchode so športovým oblečením, pretože sme v meste módy a „čo na seba?“ je otázka kľúčová aj pri športovom výkone. Našťastie, výrobcovia bežeckých zvrškov včas pochopili, že entuziazmus je len prechodný stav mysle a odhodlanie venovať sa športovej disciplíne neraz vyprší skôr ako odtrhneme visačku z nových teplákov. Preto dnes väčšina bežeckého oblečenia garantuje nielen pohodlný pohyb na čerstvom vzduchu, ale tiež nevyhnutný komfort na povaľovanie sa na gauči 🙂 .
Beh je zaručene najrozšírenejší milánsky šport.
Či už ste počas tréningu nabehali stovky kilometrov alebo ste sa viac „sústredili na psychickú prípravu“ a „vytváranie dostatočnej kalorickej rezervy pred náročným športovým výkonom“, môžete sa pokojne zapísať na niekoré z podujatí a po jeho absolvovaní hrdo plesknúť fotku s medailou na instagram. Ceny štartovného nie sú vysoké a peňažný obnos sa vám väčšinou vráti v naturáliách. Organizátori a sponzori totiž okrem trička a „vrecka na prezúvky“ zyvknú prihodiť všelijaké bonusy a malé pozornosti. Aj nebežcom sa oplatí motať sa v blízkosti sponzorských stánkov, hlavne tam, kde sa konajú ochutnávky. Ja som tak napríklad zistila, že nealkoholický Heineken je pľuvancom do tváre všetkých pivárov.
Že sa v Miláne beží niečo veľké, spoznáte okamžite, ako vystrčíte päty z domu. Mesto je od skorého rána plné bežcov. Sú všade – v metre, v autobuse, v supermarkete, plní adrenalínu diskutujú o svojich osobákoch. A stretávate ich po celý deň, aj v čase, keď by už dávno mali byť na trase. Mám také podozrenie, že niektorí z nich si to na poslednú chvíľu rozmysleli, a tak sa aspoň snažia trochu spotiť, kým sa vrátia domov na nedeľné lasagne.
Stramiláno je milánsky rituál vítania jari. Väčšinou mu počasie praje, ale aj keby tragače padali, Milánčania si ho nenechajú ujsť.
Prvým podujatím, ktoré nasadí Milánčanom na nohy bežecké topánky, je jarné Stramilano. Beží sa nepretržite od roku 1972 a jeho prvá edícia štartovala večer o 21.00. Keďže si rok čo rok získavalo viac priaznivcov, organizátori presunuli štart na nedeľné dopoludnie. Dĺžka trasy sa časom menila, dnešné Stramilano má tri kategórie: klasické 10-kilometrové Stramilano, Stramilanino pre najmenších a menej zdatných, ktoré má 5 km a trasu pre profesionálov – Stramilano Half Maraton s 21,097 km. Tie kratšie trasy si môžete podľa ľubovôle ešte viac skrátiť, a celkovo sa celým podujatím len tak premotať (moja podrobná reportáž z minulého roka tu) Jarný milánsky vzduch evidentne najviac vyhovuje bežcom z čierneho kontinentu, konkrétne z Kene. Na svojom konte majú už 27 víťazstiev. Len sedemkrát ostal titul v Taliansku. Kto aspoň raz nezabehol (neodkráčal) Stramilano, nemôže sa považovať za Milánčana, a tým je povedané všetko.
Štartovacie pištole sú pre slečinky, bežcov Stramilano vypraví na trať strela z kanóna.
Trochu serióznejšie sa už tvári milánsky maratón. Koná sa začiatkom apríla a zatiaľ má len 19 rokov. Za pomerne krátky čas si však stihol pripísať titul „najrýchlejší taliansky maratón“. Sponzorom podujatia je každý rok iná pretížna spoločnosť. Aj v tomto behu víťazia prevažne účastníci z čierneho kontinentu, talianska hymna hrala zatiaľ len trikrát a to vždy len v ženskej kategórii. Okrem maratónu sa simultánne beží aj stále populárnejšia štafeta, ktorej cieľom je benefícia. Skupiny sú štvrčlenné, a ak vám chýbajú parťáci do tímu, nájdete ich prostredníctvom platformy „Find a Team Mate“.
Aprílový maratón je pre skutočných bežcov. Úplni amatéri sa ale môžu pomotať v štafetovom behu.
Ak si niekto myslí, že behanie po rovine je prekonané klišé, môže si vyskúšať vybehnúť po schodisku najvyššieho milánskeho mrakodrapu Torre Allianz. 1.067 schodov preverí kondičku, a ak vám dych stačí, môžete počas stúpania na 50-te poschodie obdivovať aj najväčšiu nástennú maľbu na svete. Allianz Vertical Run je súčasťou Vertical World Circuit, a aj keď sa zatiaľ uskutočnili len dva ročníky, má na to, aby sa natrvalo zapísal do kalendára tunajších bežeckých akcií. Tento rok si ju nenechala ujsť ani americká bežkyňa Carol Thomas. Medailu za najlepší výkon síce nezískala, ale zaslúžila by si ju za výdrž. Má totiž 73 rokov! Počas jasných slnečných dní odmení bežcov okrem dobrého pocitu zo spálených kalórií aj nádherný panoramatický výhľad na celé mesto.
Ďalším behom nie len tak pre každého je Milano-Sanremo. Trasu, ktorú dáva každý rok Peter Sagan a jeho kolegovia na bicykli za takmer sedem hodín, bežia naozajstní vytrvalci dva dni. Zvyšných 363 dní roka trávia zrejme regeneráciou. Podujatie je najdlhším ultramaratrónom v Európe a trasa prechádza troma regiónmi a 54 okresmi. Štartuje sa na milánskej Darsene a cieľom je pláž v ligúrskom mestečku San Remo. Chronometer sa zastaví v momente, keď sa vytrvalec dotkne morskej hladiny. Asi stačí špičkou topánky alebo končekom prsta, ale po 48 hodinách behu tam, predpokladám, odpadne komplet celý.
Na štarte obľúbených bežeckých podujatí to niekedy vyzerá na mierny overbooking, postupne sa ale davy rozptýlia.
Náročnou bežeckou akciou je tiež Run 5.30. Nie však pre dĺžku či prevýšenie terénu, ale preto, že to číslo v názve udáva hodinu štartu. Dodajme, že sa beží v pracovný deň. Neviem, či je sponzorom pražiareň kávy, no viem, že podujatie sa pýši vysokou ekosostenibilitou a nulovým znečistením životného prostredia. Ide o čisto taliansky výmysel a koná sa aj asi v desiatke ďalších miest, dokonca ho importovali až do anglického Brightonu. Lebo ranné vtáča…
Dve totálne ružové behy sú Strawoman a Pitarosso Pink Parade. Občas sa k nim pridá tiež u nás známy Avon beh. Farba tričiek a nálada je síce ružová, kauzy týchto podujatí ale príliš veselé nie sú. Prvé bojuje proti násiliu na ženách, čo je v Taliansku dlhé roky veľmi pálčivá a aktuálna téma. Víťažok druhej putuje vždy neziskovkám a tretia bojuje proti rakovine prsníka. Ako pri väčšine nesúťažných bežeckých akcií nejde o výkon, ale o účasť, a tá je vždy hojná.
Mestským bežeckým podujatím s najvyšším počtom účastníkov je septembrový Salomon Running. Asi aj preto, že ponúka na výber až tri kategórie 25, 15 a baťovských 9,9 km. Tento beh je akoby rýchlopriehliadkou Milána, všetky trasy totiž vedú popri najikonickejších miestach metropoly.
Svoj beh má aj populárne rádio Deejay. Beží sa vo Florencii, Bari, Ríme a, samozrejme, v Miláne. Okrem toho, že pobežíte popri známych tvárach, dostanete tričko s logom rádia. Zasa tu nejde o medaile či finančné prémie, výhrou je dobehnúť do cieľa 10-kilometrovej trasy, ktorá štartuje v tieni milánskeho dómu. Organizátori Deejay Ten pamätali aj na pohodlnejšie typy a vymysleli pre ne kratší, 5 km úsek. „Padavky“ sa od skutočných bežcov odlišujú farbou trička. Paradoxne, účastníci kratšej trasy platia vyššie štartovné.
Deejay ten alebo tyrkysová je nová čierna.
Nejako to tak vyšlo, že všetky súťažné bežecké akcie sa konajú v prvej polovici roka, a tak, aby bežeckým nadšencom nestvrdli svaly, pribudol do novembrového kalendára roku 2017 Milano 21 Half Marathon. Už na prvú edíciu sa zapísalo takmer 7.000 runnerov a ich počet utešene rastie. Hlavná trasa má 21 km, ale zasa, aby sa nepovedalo, že tu nič nie je pre slabšie nátury, dá sa zvoliť aj kratšia, 10 km trať. K veľkým bežeckým podujatiam ešte treba poznamenať, že väčšinou je s nimi spojená rozsiahla reorganizácia mestskej hromadnej dopravy a pri štartoch spred milánskeho dómu je táto zastávka metra dočasne zatvorená.
A teraz ku kurióznejším záležitostiam. Keďže sa to na všetkých nesúťažných milánskych behoch len tak hemží mamičkami či oteckami s kočíkmi a tmoliacimi sa ratolesťami, bolo len otázkou času, kedy si táto kategória vydupe vlastný závod. Aj preto, že mamy toho väčšinou nabehajú dosť aj v bežný deň, takže sú výborne trénované. Mamme Run sa beží v septembri v parku mestskej časti Pagano.
Napriek odvekej rivalite sa fanúšikovia dvoch miestnych futbalových klubov vedia spojiť za dobrú vec a zabehnúť pri tom aký-ten kilometer. Deje sa to počas Derby Run, ktorý podporuje projekt ex-futbalistu Javiera Zanettiho v jeho rodnej krajine. „Interisti“ a „milanisti“ vypotia nejaký ten liter vody a deti z najchudobnejších oblastí Argentíny majú za každého účastníka jedno euro. Ak by niekto zrovna nebol priaznivcom žiadneho z dvoch tímov, alebo jednoducho nechce utekať, majú aj IBAN.
Rivalita medzi dvoma klubmi načas poľaví, ale len odtiaľ-potiaľ. Každý si beži po svojej strane.
Ďalšia charita vo veľkom štýle je pravidelný, veľmi populárny predvianočný Babbo Running. Aby som vás uviedla do problematiky – taliansky Babbo Natale je klon anglo-amerického Santa Clausa. Beží sa rigorózne v červenobielych kostýmoch, ktoré vyfasujú v štartovnom balíčku všetci účastníci. Kreatívnejší jedinci si ho dokážu značne vylepšiť, príp. došiť kostýmčeky aj pre svoje ratolesti či psíkov. A propos, na každom z nesúťažných behov možno zhliadnuť kopec rozradostených štvornohých miláčikov. Babbo Running sa koná aj v ďalších talianskych mestách, napr. v Bresci, Come či Florencii.
Babbo Running je síce “running”, v praxi skôr ale ide o masovú prechádzku okolo milánskeho hradu.
Ešte farebnejším bežeckým podujatím je, ako to už samotný názov napovedá, Color Run. Štartuje sa v bielom tričku (dostanete ho pri zápise, spolu s vreckom na odev, v ktorom ste prišli, čelenkou a tetovačkami) a končí sa komplet zafarbený od hlavy až po šnúrky na teniskách. Na konci, tesne pred cieľom, to ešte vylepší striekaná pena. Slovíčko „run“ v názve je tam asi len pre zachovanie fazóny, v skutočnosti ide o veľký happening s kopou sponzorov a deejayom, ktorý napreskáčku púšťa obľúbené odrhovačky a hádže po publiku všelijaké prezenty. V Miláne sa „beží“ v areáli bývalej svetovej výstavy Expo a po skončení podujatia sa všetci presunú k monumentálnej hudobnej fontáne „Albero della Vita“ (strom života) na niekoľkominútové sugestívne predstavenie.
Organizátori označujú Color Run za najšťastnejšie kilometre na svete. Vedia prečo.
A na záver čerešnička na torte – na celom svete veľmi obľúbený beh pivárov. Tí milánski bežia v rozľahlom Parco Nord na akcii “A Tutta Birra”. Názov je ekvivalentom nášho idiomu “na plný plyn”, len Taliani vymenili plyn za pivo (birra). Nesúťaží sa ale s krígľom v ruke, ako som sa (nielen ja) mylne domnievala, ale po každom odbehnutom „kolečku“, ktoré má 4 km, vám zapíšu čiarku, ktorá sa rovná plechovke zlatého moku. Teda, čím väčšia výdrž, tým vyššia odmena. Aj v tomto prípade sa Northern Runners Milano, ktorí podujatie oprganizujú, rozhodli, že výťažok zo štartovného na charitu, ľuďom postihnutým sklerózou multiplex. Podujatie má aj svoju detskú kategóriu, ale aby vás to nemiatlo, deti po dobehnutí pár desiatok metrov vyfasujú jupík v krabičke.
Pivársky “maratrón” sa beží tradične v Parco Nord. Pýtate sa: “Mohli na takomto podujatí chýbať zástupcovia Slovenska?” Nemohli. Chlapci sa na podujatie náležite pripravili, čo sa outfitu týka a nezanedbali ani pitný režim, pričom sa stále držali témy. A aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, dali po 8 km.
Kde si v Miláne zabehať
Zrejme už je všetkým jasné, že Miláno je nielen metropolou módy ale aj bežcov. Aj pre tých, čo si tu chcú zabehať len tak, nezáväzne, je tu dostatok príležitostí. Hoci sa nájdu subjekty, ktoré v čiernom polyestrovom tričku testujú odolnosť kardiovaskulárneho systému a dýchacieho aparátu na rozžeravenom augustovom asfalte v čase dopravnej špičky, asi je stále zdravšie a komfornejšie drať tenisky v niektorom z tunajších parkov. Medzi amatérskymi bežcami je obľúbený Parco Sempione v strede mesta, ale aj rozľahlý Parco Indro Montanelli pri Porta Venezia, kde si môžete otestovať aj nejaké to terénne prevýšenie.
Naviglio Martesana – kilometre a kilometre malebnej trasy ako stvorenej pre bežcov a cyklistov.
Celkom malý, ale populárny hlavne medzi študentami je Parco Ravizza za Univerzitou Bocconi. Dosýtosti si môžete zabehať aj vo veľmi peknom Parco Nord, ktorý už konkuruje mestskému lesu alebo v Parco delle Cave na východnej periférii s množstvom zaplavených štrkovísk. Ak to máte radi do kopca a z kopca, potom si vybehnite na umelý vŕšok Monte Stella (zastávka QT 8 červenej linky metra) odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto. Nachádza sa tu tiež športové centrum s bežeckou dráhou prístupnou verejnosti. Asi najkrajšia bežecká trasa vedie pozdĺž plavebných kanálov – buď popri Naviglio Grande na juhu smerom von z mesta, alebo po brehu Naviglio Martesana na severe. Šesť a pol kilometrovú trasu si môžete dať tiež okolo milánskej riviéry – vodáckeho a rekreačného komplexu Idroscalo neďaleko letiska Linate na východnej periférii.
Najnovšie komentáre