Nečakajte spleť nezrozumiteľných znakov a výpary exotickej kuchyne, ani chaos ázijských pouličných trhov. Milánsky Chinatown je iný. Jednoducho preto, že ste v Miláne.

Z Wenzhou do Milána

Čínska komunita v Miláne je jednou z najstarších v Európe. Prví prisťahovalci sem dorazili v dvadsiatych rokoch minulého storočia prevažne z mesta Wenzhou v provincii Če-ťiang. Aj dnes je väčšina čínskych imigrantov odtiaľto. Zarábali si najmä spracovaním hodvábu, čo v preklade znamená, že šili kravaty. Usadili sa na Via Luigi Canonica, v súčasnosti je ich hlavným stanom neďaleká Via Sarpi. Aj keď niektorí z nich skúšali šťastie v Turíne či iných mestách, skôr či neskôr skončili všetci v Miláne.

Išlo výhradne o mužov, preto je prirodzené, že si hľadali partnerky medzi Taliankami. Manželstvám predchádzal zvyčajne rovnaký ľúbostný scenár, v ktorom sa mladý muž zahľadel do dievčiny, ktorá prala zvršky a upratovala v domácnostiach slobodných mládencov. A tak boli Číňania z prvej imigračnej vlny nielen dokonale vyžehlení, ale aj začlenení do miestnej komunity. Naučili sa jazyk, zvyklosti a deti z väčšiny zmiešaných manželstiev si osvojili len európsku kultúru, pretože rozprávať v tom čase cudzím jazykom sa považovalo za nevychovanosť.

Chinatown – kúsok ďalekej Ázie v srdci Milána.

Jeden Číňan, žiadny Číňan…

Ako dobre si Číňania v Miláne nažívajú sa časom dostalo do uší zvyšným miliónom príbuzných a kamarátov, ktorí v ďalekej ázijskej krajine ostali, a toto mesto i zvyšok Talianska zažilo ďalšiu imigračnú vlnu. Slovo dalo slovo a v šesťdesiatych rokoch už začali prichádzať aj čínske ženy a kompletné rodiny. Do roku 1981 žilo v Taliansku okolo 700 Číňanov, o desať rokov neskôr vzrástol ich počet na 21-tisíc… Biznis s kravatami bol už pasé, preto začali riešiť ďalšie rezorty. V podstate sa chopili všetkého, čo pod ruku prišlo. Začali otvárať vlastné obchody, práčovne, dielne, krajčírstva. Dnes sú ich terénom najmä služby – holičštvá a kaderníctva, kozmetické salóny a nechtové štúdia, bary a reštaurácie, obchody so zmiešaným tovarom, v ktorých nájdete všetko – od sochy koňa v životnej veľkosti až po fejkové adidasky -, a čo budeme chodiť okolo horúcej kaše, aj „masážne“ salóny.

Čínska štvrť je mix exotiky a tradičných pavlačových domov, typických pre toto mesto

Podnikateľský boom čínskych workholikov neprijali domáci vždy s úplnym pochopením. Pohár trpezlivosti pretiekol po prvý raz roku 2000, keď usporiadali talianski obyvatelia a obchodníci na Via Sarpi pomerne mierny protest proti čínskym kolegom. Principiálne sa nebúrili ani tak voči ich ekonomickým aktivitám, ako voči nerešpektovaniu pravidiel a znečisťovaniu štvrte. Oveľa drsnejšia bola vzbura miestnych Číňanov o sedem rokov neskôr.

Všetko sa začalo pokutou 40 euro čínskej obchodníčke za vykladanie tovaru mimo stanovených hodín. Strážkyňa poriadku chcela ako bonus ešte prihodiť aj zákaz pohybu motorového vozidla. Ťažko povedať, z ktorej strany padla prvá facka, no dopadlo to tak, že vyše 300 nasrdených Ázijcov to vo veľkom rozbalilo hlavne na policajné zložky. Odniesli si to nejaké polámané kosti a zničené autá. Vtedajšia starostka potom do štvrte odkázala, že pravidlá platia pre všetkých, čínsky konzul to promptne preložil do reči svojho ľudu a odvtedy si tu všetci žijú šťastne a nadmieru harmonicky.

Dnes je milánsky Chinatown príkladom súžitia a spolupráce dvoch kultúr. Miestna produkcia nefalšovaných čínskych mäsových taštičiek, ktoré vám šikovné kuchárky vytvoria priamo pred očami, sa zásobuje stopercentne domácou bravčovinou zo susedného talianskeho mäsiarstva. Štvrť je navyše pre svoj tichý charakter – už niekoľko rokov je na Via Sarpi pešia zóna – a veľmi príjemné prostredie uprostred typických pavlačových domov vyhľadávaným miestom na bývanie.

Keď ti ani vlastná mať nerozumie

V súčasnosti už nezadaní mladí ľudia nemusia loviť v cudzom revíri, a tak si zvyčajne vyberajú partnerky rovnakej kultúry. Miešané manželstvá sú skôr výnimkou. Hoci deti novej generácie hovoria perfektnou taliančinou s nezameniteľným a uši trhajúcim milánskym prízvukom, mnoho starších rodičov má dodnes s cudzím jazykom problém. Našťastie sú Taliani, Milánčanov nevynímajúc, veľmi benevolentní pokiaľ ide o jazykové zručnosti, a rukami-nohami sa vždy dorozumejú. Len čínske mená im stále robia problémy, takže každý Číňan má aj svoju taliansku prezývku.

U nás na ulici prevádzkuje bar čínska dvojica – Lucia a Francesco. Sú už po šesťdesiatke a Lucia hovorí ako rýchlo, tak nezrozumiteľne. Čo je dôležité, chápe objednávky, no akákoľvek konverzácia mimo nápojový lístok končí rozpačito. Jej syn ale zvláda všetko hravo, rovnako ako sestra, ktorá prevádzkuje vedľajšiu trafiku. Ehm..trafiku…. skôr to tam vyzerá ako v škôlke, pretože sa všade motajú jej dve malé deti a trúsia za sebou hračky. Vo vitríne je detská postieľka. Asi fixne. Lina čaká už tretie dieťa. Dúfa, že to bude dievčatko, aj keď obaja synovia sú jednoducho rozkošní. Ostatné čínske domácnosti sú na tom podobne a viacdetné rodiny sú skôr pravidlom než výnimkou. Nemožno sa preto čudovať, že najčastejším priezviskom v Miláne je „Hu“.

Najmladšia generácia čínskych Milánčanov už taliančinu ovláda dokonale. Pre svojich rodákov v ďalekej Ázii však ostanú “banáni” – zvrchu žltí, no vnútri bieli.

Svoj vlastný príbeh má aj Tereza s Lucom. Samozrejme, Tereza nie je Tereza a Luca nie je Luca. Pochybovať ale môžeme aj o ich čínskych menách. Keď totiž pred tridsiatimi rokmi dorazili do Talianska, a niekde pri Benátkach sa učili variť miestnu kuchyňu, ich byt vyhorel. Neviem, či to bol následok nezvládnutého kuchárskeho umenia, faktom ostáva, že všetok majetok, vrátane dokladov, ľahol popolom. Aby získali nové papiere, stačilo čestné vyhlásenie s uvedením mena, dátumu narodenia atď. To, čo nadiktovali, resp. to, čo úradník pochopil, sa stalo ich (novou?) identitou.

Tereza s Lucom majú tiež bar. Teda figurujú ako jeho majitelia, aj keď pravda je iná a za svoju prácu dostávajú len skromnú mzdu. Za pultom občas nájdete Angela, ich syna, ktorý sa už narodil v Taliansku, a najnovšie tiež usmievavú dcéru. Najmladšie dieťa ešte študuje a všetci piati obývajú miniatúrny byt s jednou spálňou. Pamätám si ešte, že bar, ktorý teraz vedú, mal kedysi talianskeho majiteľa, podobne ako štyri ďalšie podniky v okolí. Dnes je každý desiaty bar v Miláne v čínskych rukách.

Tripadvisor na čínsky spôsob alebo stena recenzii v jednom z fastfoodov na Via Sarpi.

Via Sarpi, čítaj “chinatown”

Synonymom Chinatownu je v Miláne Via Paolo Sarpi. Tu nájdete tie najcharakteristickejšie čínske obchody a najlepšie ázijské reštaurácie. Takisto kopec obchodov s elektronikou, diskutabilnými odevnými výrobkami, no aj naozaj úchvatné butiky s cudzokrajným tovarom. Veľa supermarketov tu v posledných rokoch radikálne zmenilo vizáž a je skutočným potešením motať sa medzi ich pultami s orientálnymi dobrotami, porcelánom a kozmetikou.

Milánsky Chinatown je elegantné miesto, kde sa staré milánske botegy miešajú s čínskou všehochuťou. Za návštevu stojí vždy, no najmä v čase slávenia sviatkov jari, teda Čínskeho nového roku. Miláno bolo roku 1987 vôbec prvým mestom v Európe, kde Číňania verejne oslávili tento sviatok vrátane tradičného predstavenia a parádneho sprievodu. Čínsky nový rok je odvtedy pevným bodom v tunajšom kalendári, a hoci zväčša pripadne na daždivý deň, nič mu to neuberie na jeho exotickom a pestrofarebnom charaktere. Typická červená farba symbolizujúca hojnosť a šťastie expanduje pomaly do ostatných častí mesta a dokonca aj najluxusnejšia štvrť okolo Via Montenapoleone si v tomto čase navlieka dračie rúcho.

Číňania sú hrdí na svoje tradície a aj v po dlhé roky v ďalekej cudzine žijú svoj život podľa čínskych pravidel

Číňania majú v Miláne tiež vlastných policajtov. Tí spolu s talianskymi kolegami riešia problémy svojich spoluobčanov a asistujú čínskym turistom, ktorí majú toto mesto v mimoriadnej obľube. Naraziť na nich preto môžete najmä v centre, okolo historických monumentov a módnych butikov. A ak by ste chceli počuť milánske novinky v autentickej čínštine, stačí si naladiť frekvenciu FM 92,4 patriacu prvému čínskemu rádiu na Apenínskom polostrove. Hudba, správy a tématické relácie rigorózne made in China. Po taliansky ani slovo.

Čo by ste mali vedieť?

Čínsky nový rok je pohyblivý sviatok a slávi sa medzi 21. januárom a 19. februárom. Tento rok pripadne na 25. januára a tradičný sprievod sa uskutoční 2. februára.

Čínska štvrť leží neďaleko za parkom Sempione a dostať sa tam môžete pohodlne peši a lebo MHD:

Električkou č. 12 a 14 – zastávka Via Bramante Via Sarpi a č. 2. a 4 – zastávka Piazzale Baiamonti

Autobusom č. 43, 57 – zastávka Via Canonica, Via Sarpi a 94 – zastávka Bastioni di Porta Volta

Metrom – M4 (lila linka) -zastávka Monumentale

Pin It on Pinterest

Share This