Písal sa približne rok 325, keď sa biskup sv. Eustorgio vracal do Milána zo svojho výletu v ďalekej cudzine. Viezol so sebou vzácny dar – cisár z Konštantínopolu mu daroval mimoriadne cenné relikvie Troch kráľov. Žiaľ, nezvolil práve najšťastnejší typ balenia vzhľadom na spôsob prepravy. Ostatky boli uložené v ťažkom kamenom sarkofágu. To spôsobilo, že ťažné voly pri vstupe do mesta z vyčerpania odmietli poslušnosť a kolesá vozu, na ktorom bol náklad naložený, zapadli do blata. Eustorgio teda upustil od pôvodného zámeru doniesť relikvie do Baziliky sv. Tekly, ktorá pôvodne stála na mieste súčasného dómu, ale povedal si, že nečakaný problém môže byť Božím znamením a koniec-koncov kostolov nikdy nie je dosť, a tak pre vzácne ostatky dal na tomto mieste postaviť nový chrám.
Asi už tušíte, že toto rozpávanie má príchuť legendy, faktom ostáva, že v pomerne nenápadnom Kostole Sant´Eustorgio na milánskej ulici Corso di Porta Ticinese plnej typických pavlačových domov, môžete dodnes nájsť relikvie Troch kráľov aj spomínaný ťažký sarkofág s nápisom “Sepvlcrm trivm magorvm” ktorý “nenecháva priestor na pochybnosti”.
Ako je však možné, že milióny veriacich si ostatky troch Mudrcov z Východu uctievajú v kolínskom dóme? Vysvetlenie je prosté. Relikvie ostali v Miláne až do roku 1162. Po vpáde nemeckého cisára Fridricha Barbarossu, ktorého počínanie bolo akékoľvek len nie mierumilovné, sa Milánčania zľakli, že by o vzácnu pamiatku mohli prísť a odniesli ostatky do blízkeho Kostola San Giorgio in Palazzo. Vôbec to nepomohlo, práve naopak. Biskup Rainald von Dassel sa zmocnil relikviára a previezol ho do Kolína nad Rýnom. Pre istotu z Baziliky Sant´Eustorgio vzal so sebou aj telá ostatných svätcov – mučeníkov sv. Nabora a Feliceho a ďalších troch zomrelých, v prípade, že by išlo o Mudrcov z Východu. To už je taký nepekný dobyvateľský zlozvyk, privlastniť si všetko, čo nie je natrvalo prikované k zemi, a Miláno naň kruto doplatilo.
Pre obyvateľov mesta to znamenalo veľkú stratu, s ktorou sa po stáročia nevedeli vyrovnať. Neustále sa pokúšali o znovunavrátenie relikvie, no bezvýsledne. Až roku 1903 vďaka intervencii milánskeho arcibiskupa kardinála Andreu Ferrariho sa podarilo zjednať aspoň čiastočnú nápravu. Kolínčania totiž nechceli prísť o vzácny artefakt, do ktorého za ten čas aj čo-to investovali. U prominentného zlatníka Nicolasa von Verdun dali zhotoviť fajnový relikviár zo zlata, striebra a 226 drahokamov. Ostatky koncom 80-tych rokov tiež podrobili vedeckej analýze. Z tej vyplynulo, že ide skutočne o pozostatky troch mužov – starca, muža v strednom veku a mladíka, ako bývajú Traja králi často vyobrazovaní. Aby toho nebolo málo, aj kolosálnu kolínsku baziliku dali miestni veriaci vybudovať za účelom uloženia drahocenných relikvií. Preto sa šalamúnsky s Milánčanmi podelili a do Talianska poslali pár fragmentov. Napokon, už počas prenosu relikvií z Milána do Kolína rozdali po ceste úlomky rôznym kostolom a farnostiam. A tak sa po strastiplnom putovaní a stáročiach ťahaníc sa do Baziliky Sant´Eustrogio Traja králi vrátili aspoň zčasti.
Dobre informované zdroje z cirkevných kuloárov v posledných mesiacoch tvrdia, že vzťahy s Kolínskou arcidiecézou sa utužujú a že delegácia nemeckých hodnostárov sa tento rok chystá do Milána. Či so sebou privezie aj niečo viac, ako len srdečné pozdravy, však zatiaľ isté nie je.
Relikvia dnes nie je uložená v pôvodnom sarkofágu, ktorý môžete takisto vidieť, ale v menšom relikviári zhotovenom po jej čiastočnom navrátení. Na sviatok Troch kráľov sú ostatky vystavené na verejné uctievanie. Treba však povedať, že ani počas absencie ostatkov Milánčania na Mudrcov z Východu nezabudli a každoročne si ich pripomínali alegorickým sprievodom v centre mesta.
Ide dodnes o jednu z najobľúbenejších ľudových tradícií. Jej pôvod siaha až do roku 1336 a v súčasnej podobe bola obnovená roku 1960. Na sviatok Troch kráľov, 6. januára po bohoslužbách v milánskom dóme sa dlhý sprievod v historických kostýmoch rozličných období vyberá po Via Torino k Bazilike San Lorenzo, kde sa protagonisti stretnú s Herodesom a jeho družinou. Odtiaľ už zástup smeruje k cieľovej zastávke, Bazilike Sant´Eustorgio, aby Traja králi odovzdali dary Svätej Rodine. Keďže podujatie je hojne navštevované, z logistických dôvodov je lepšie počkať si na sprievod niekde po trase na Via Torino alebo Corso di Porta Ticinese, kde je menej ľudí.
Bazilika Sant´Eustorgio je zaujímavá aj tým, že nemá na hlavnej veži kríž, ale osemcípu hviezdu ako symbol nádeje. Odkazuje na betlehemskú hviezdu, ktorá viedla Mudrcov z Východu za narodeným Spasiteľom. Symboly osem- a šesťcípej hviezdy môžeme nájsť v chráme aj na ďalších miestach.
Hoci s tradíciou Troch kráľov nesúvisí, treba pripomenúť aj ďalšiu milú akciu, ktorá sa 6. januára v meste tradične koná. V tento deň si totiž Taliani okrem kresťanského sviatku Zjavenia Pána pripomínajú aj strigu Befanu. Ide o škaredú, no milú postavičku – akési alterego nášho Mikuláša. Befana tiež nosí darčeky a ponúka poslednú sviatočnú príležitosť na poriadne predávkovanie sa cukrom a sladkosťami. Vo svojej pančuche nadeľuje zväčša cukríky, čokoládu a, samozrejme, uhlie, no aj to v jeho sladkej podobe.
Kedysi sa v časti talianskych rodín čakalo s vianočnými darčekmi až do 6. januára, keď ich rozdeľovala Befana, no dnes už ich takmer všetci rozbaľujú 24. decembra večer. Lebo komu by sa chcelo čakať? A tak sa smiešna striga na svojej metle preháňa už len s cukrovinkami. Túto milú tradíciu si vzali za svoje aj muži (a ženy) na nadupaných strojoch, ktorí pod drsným imidžom skrývajú mäkké srdce. Už viac ako polstoročie členovia Motoklubu Ticinese od skorého rána brázdia milánske cesty, aby rozniesli malé dary a veľké úsmevy do miestnych nemocníc, ústavov a charitatívnych inštitúcií. Počet účastníkov dpsahuje čoraz vyšší počet a po minulé roky ich bolo okolo 8-tisíc! (Tieto riadky píšem práve za rachotu a veselého trúbenia stoviek motoriek 🙂 )
Na záver praktické info – asi je jasné, že 6. januára je v Miláne doprava, okrem metra, v čase trvania manifestácií mierne obmedzená.
Najnovšie komentáre