Každých pätnásť minút vyrážajú z Milána rýchlovlaky, ktoré vás za tri hodinky a nejaké drobné dopravia priamo do centra Ríma. Záleží potom len na vás, ako dokážete optimalizovať čas, ako ste na tom s provizňou a čo všetko máte na zozname „must see“. My sme toho za jeden deň postíhali habadej a tu je “stručná” reportáž z ďalšej cesty za milánske humná.

Oplatí sa 24-hodinový výlet do Večného mesta? Podľa mňa áno, a aj keď sem vybehnete len „na otočku“, môžete navštíviť hromadu pamiatok. Výhodou i nevýhodou tohto mesta je, že kamkoľvek sa otočíte, narazíte na monumenty, ktoré stoja za to. Rím je jednoducho múzeom pod holým nebom. Pred cestou je preto dobré preštudovať si zbežne mapu a vytipovať najefektívnejšiu trasu.

Elementárne pozoruhodnosti nie sú od seba veľmi vzdialené a síce je pravda, že sa nachodíte a pohodlné topánky sú nevyhnutnosťou, ale nemusíte to dávať vyslovene „na Japonca“. Určite vám výjde čas na výbornú kávu, porchettu do ruky alebo dokonca krátky obed a pohár vína. A aby ste si nelámali hlavu nad turistickým menu, k rímskej gastronómii nájdete pár riadkov na konci blogu.

Železničná stanica Termini je priamo v centre mesta. Hneď pod ňou sa nachádza zastávka metra. Lístok na 100 minút jazdy hromadnou dopravou stojí 1,50 euro, ale v ponuke sú aj celodenné a dvojdňové lístky za 7 a 12,50 euro. Kúpite si ich v automatoch a označujete len pri vstupe do metra alebo iného dopravného prostriedku, narozdiel od Milána, kde treba doklad označiť aj pri východe z podzemnej dráhy. Úprimne, 24-hodinový lístok sa neoplatí, pretože Rím je ako stvorený na pešiu turistiku a aj pri presune od jednej pamiatky k druhej uvidíte množstvo krásnych miest. Na margo rímskej mhd treba poznamenať, že metro v podstate funguje, aj keď niektoré vlaky aj stanice už majú najlepšie časy za sebou. Využívať spoje mimo centra je však už dobrodružstvo, ktoré dôkladne otestuje nervovú sústavu. Preto, ak sem plánujete ísť na dlhší čas, nájdite si radšej ubytovanie v centre mesta (tip na konci blogu).

Koloseum a rímske fóra

Prvou zastávkou na našom okruhu mestom je Fláviovský amifiteáter, ktorý celý svet pozná ako „koloseum“. Ide o jednu z najznámejších svetových pamiatok a hoci sa z pôvodnej stavby zachovali len dve tretiny, pôsobí stále majestátne. Je najväčším amfiteátrom na zemeguli a ročne cezeň prejde cez 7 miliónov ľudí. Napriek tomu rekord v návštevnosti z minulých rokov drží iná rímska pamätihodnosť, do ktorej sa pozrieme neskôr.

Už niekoľko rokov sa v okolí kolosea buduje nová stanica metra, a tak pre peknú fotografiu musíte prejsť smerom ku Konštantínovmu oblúku, jednej z troch slavobrán, ktoré sa v meste zachovali. Táto konkrétne oslavuje víťazstvo Konštantína I. nad Maxentiom pri moste Milvio roku 312.

Naša trasa pokračovala k rímskemu fóru ležiacemu medzi vŕškami Palatino a Campidoglio. Možno viete, že Rím sa rozkladá na siedmich pahorkoch a aj táto terénna rozmanitosť spolu so sviežou zeleňou stromov mu dodáva osobité čaro. Okrem pozostatkov pohanských chrámov, antických ciest, sakrálnych aj civilných stavieb tu nájdete tzv „pupok mesta“ alebo keď chcete „pupok sveta“ (umbilicus urbis). Neďaleko neho sa nachádza „miliarium aureum“, míľnik, pri ktorom sa stretávali najdôležitejšie rímske cesty, ako Via Appia, Aurelia, Cassia, Flaminia či Tiburtina. Preto vznikla okrídlená veta, že „všetky cesty vedú do Ríma“. Na vŕšku Campidoglio sídli radnica a súčasná starostka Ríma sa môže pochváliť asi najkrajším výhľadom na svete. V strede námestia stojí socha Marca Aurelia, rímskeho cisára, ktorého légie to dotiahli až do Trenčína, vtedajšieho Laugaricia. Jeho monument z Campidoglio sa zas dostal na taliansku päťdesiatcentovku.

Zázračná soška ježiška

Z kopca zídete strmou cestou pripomínajúcou schodisko. Nazýva sa „cordonata“ a túto konkrétne navrhol Michelangelo Buonarotti. Kardiovaskulárny systém môžete otestovať výstupom po 124 schodoch k susediacej Bazilike Santa Maria in Aracoeli. Legenda hovorí, že ak to dáte po kolenách modliac sa za duše v očistci na príhovor Troch kráľov, zaručí vám to výhru v lotérii. Neoverovali sme. Vo vnútri kostola sa nachádza soška Ježiška – „Il Bambinello dell´Aracoeli“. Rimania ju považujú za zázračnú a prichádzajú si k nej vyprosiť milosti. Bola zhotovená v 15. storočí z dreva z Getsemanskej záhrady (miesta v Jeruzaleme na úpätí Olivovej hory, kde sa Ježiš modlil v noc pred svojim zatknutím a ukrižovaním). Roku 1994 však „bambinello“ neznámi páchatelia ukradli spolu s ďalšími cennými predmetmi. Aj keď polícia bola zo začiatku optimistická, sošku sa nepodarilo vypátrať, a tak je dnes na jej mieste hodnoverná replika. Napriek tomu sa sem veriaci stále prichádzajú modliť, a tí, čo nemôžu absolvovať dlhú cestu do Ríma, posielajú svoje prosby poštou. Stačí napísať „Il Bambino, Roma“ a vraj list bezpečne dorazí. Už aj to je zázrak, či nie?

“Vittoriano”

Postupujeme cestou doprava a dostávame sa ku kontroverznému monumentu – Pamätníku Vittorio Emanuele. Celým menom „Il Monumento nazionale a Vittorio Emanuele II.“ alebo v skratke „Vittoriano“, má veľký symbolický význam, keďže vznikol v čase zjednotenia Talianska a oslobodenia krajiny spod cudzej nadvlády. Často je označovaný aj ako Altare della Patria, teda „oltár vlasti“, to je ale len jeho časť s hrobom neznámeho vojaka. Nie všetci Rimania a turisti sú vzhľadom pamätníka nadšení a posmešne ho nazývajú aj „písacím strojom“, „zubnou protézou“ či „svadobnou tortou“. Či už sa vám páči alebo nie, jedno treba priznať – zvrchu sa vám naskytne neopísateľne krásny pohľad na celé mesto.

Z Piazza Venezia na Piazza di Spagna

Napravo od pamätníka sa rozkladajú “Mercati di Traiano” , jedno z prvých krytých svetových nákupných centier s vyše stovkou obchodov a Colonna Traiana, 30 metrov vysoký oslavný stĺp, vo vnútri ktorého bolo vytesané točité schodisko vedúce až k plošine na vrcholci. Pôvodne tam bola umiestnená socha orla, neskôr cisára a od roku 1587 sa odtiaľ z výšky na mesto pozerá sv. Peter.

Cez Piazza Venezia sa môžete vybrať dlhou Via del Corso až k Via dei Condotti, najluxusnejšej rímskej ulici s desiatkami butikov najznámejších módnych značiek. Určite pekné, ale veľmi sa tu nezdržujeme, pretože v Miláne to máme tiež. Na konci ulice môžete ochutnať skvelú kávu v jednej z najstarších rímskych kaviarní Antico Caffé Greco (1760), kde tak pred vami urobil napr. aj Hans Christian Andersen, George Gordon Byron, Giacomo Casanova, Johann Wolfgang von Goethe, Nikolaj Vasilevič Gogoľ, Friedrich Nietzsche, Mark Twain či iní významní konzumenti. S 300 vystavenými obrazmi je podľa niektorých zdrojov táto kaviareň zároveň najväčšou svetovou galériou zadarmo prístupnou verejnosti. Teda, za kávu si priplatíte, ale stojí to zato.

Prechádzkou popri honosných vitrínach sme sa dostali na Piazza di Spagna s jedným z najznámejších a najfotografivanejších svetových schodísk – Scalinata dei Monti. Na jeho konci tróni Kostol Trinità dei Monti. Schodisko bolo veľmi obľúbeným miestom, na ktorom si turisti radi posedeli a skonzumovali donesený proviant. Keďže takúto činnosť považujú Taliani za “bivakovanie” a hlavne preto, že schody sa často zmenili na smetisko, dnes je už posedávanie na tomto mieste zakázané.

Piazza di Spagna (Španielske námestie) vďačí za svoj názov španielskemu veľvyslanectvu pri Svätej stolici, ktoré tu má svoje sídlo. Obdivovať tu môžete aj ranobarokovú fontánu „Della Barcaccia“, ktorú vytesali otec a syn Berniniovci. Bernini mladší to neskôr naplno rozbalil pri prácach na Bazilike sv. Petra a v Ríme zanechal svoju nezmazateľnú stopu.

Pomedzi uličky lemované významnými pápežskými inštitúciami, sídlami politických strán, veľvyslanectiev a vládnych ustanovizní sa zo Španielskeho námestia pohýňame smerom k ikonickej Fontáne di Trevi. Nezabudnite predtým ešte hodiť pohľad na stĺp Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, ktorý tu vztýčili pri príležitosti vyhlásenia tejto dogmy. Každý rok 8. decembra sem prichádza pápež, aby sa zúčastnil na najobľúbenejšej z rímskych cirkevných slávností – vynesení venca na vrchol stĺpa za asistencie požiarnikov.

Fontána di Trevi

Fontána di Trevi je najväčšou z rímskych fontán a asi najznámejšou fontánou sveta. Zčasti tomu vďačí svojej kráse a zčasti legendárnej scéne filmu Dolce Vita. Blysla sa tiež v ďalších snímkach, pretože Rím bol kedysi jedným z najvýznamnejších centier svetovej kinematografie. Tradícia hovorí, že ak do fontány hodíte mincu so zavretými očami a otočení chrbtom, do Ríma sa určite ešte vrátite. Tešia sa tomu najmä tunajšie sociálne ustanovizne, ktorým putujú všetky vylovené chechtáky. Ročne je to cez jeden milión eur!

Kedysi bola fontána tiež miestom, kde si Rimania mohli načerpať pitnú vodu. Aj voda v rieke Tiber pretekajúcej mestom mala v tom čase znamenitú kvalitu, hlavne kvôli nízkemu obsahu vápnika. Dnes už z fontány nepite a ani do nej neskáčte, lebo na pokutu by vám nestačili ani všetky za deň vyzbierané mince. Je tiež zakázané sadať si na schody. Takisto sa sem nesnažte dostať metrom, pretože najbližšia stanica „Barberini“ je dlhodobo uzavretá pre poruchu eskalátorov. (Hovorí sa, že v polovici decembra 2019 bude znovu otvorená. Dôveruj, ale preveruj…)

Pantheon

Od nádhernej fontány mierime k ďalšej rímskej pamiatke. Pantheon – kedysi chrám všetkých pohanských bohov starého Ríma je dnes kresťanským kostolom, a aj preto unikol radikálnym prestavbám a zachoval si viac menej svoj pôvodný vzhľad, určite netypický pre katolícky stánok. Stavba je zároveň dôkazom veľkej zručnosti rímskych staviteľov a dominuje jej obrovská kupola. Chrám nemá okná a jediným zdrojom svetla je deväťmetrový otvor na vrchole kupoly. Hovorí sa, že do Pantheónu nikdy neprší, lebo komínový efekt zabraňuje dažďovým kvapkám, aby dopadli dovnútra. Teplo vychádzajúce na povrch ich vraj premení na paru. Nuž, nie je to pravda. Možno sa starovekí inžinieri prepočítali alebo možno boli kedysi menej výdatné prehánky. Pri silných dažďoch dovnútra prší a ešte sa aj šmýka 🙂

Vo výklenkoch, kde kedysi stáli sochy pohanských bohov, sú dnes kresťanské oltáre. Nachádzajú sa tu tiež hroby významných osobností talianskych dejín, ako bol kráľ Vittorio Emanuele II., Umberto I., kráľovná Margherita di Savoia či renesančný maliar Raffaello Sanzio. Aj preto patrí Pantheón k najnavštevovanejším rímskym monumentom a drží si rekord 8 miliónov návštevníkov ročne. A asi aj preto, že vstup je zadarmo. Zlé jazyky tvrdia, že čoskoro sa to zmení a pri vchode vás zinkasujú o 2 eurá, no počas našej návštevy to bolo grátis.

Piazza Navona

Len na skok od Pantheónu je ďalšia zastávka na našom putovaní – Piazza Navona, jedna z najkrajších ukážok barokového Ríma. Kedysi tu stál antický štadión a námestie si zachovalo jeho tvar. Fontána štyroch riek je opäť dielom Berniniho a predstavuje personalizáciu riek Dunaj, Ganga, Níl a Rio della Plata. Spoločnosť jej robia dve ďalšie fontány – Fontana del Moro a Fontana del Nettuno. Námestie je tiež dejiskom tradičných trhov a každoročne 6. januára tu striga Befana obdarúva poslušné deti sladkosťami a darčekmi a tie zlé uhlím. Tunajší Kostol Sant´Agnese in Angone je zasvätený mučeníčke, sv. Anežke Rímskej, ktorá podľa legendy zomrela na tomto mieste roku 304.

Anjelsky hrad

Odtiaľto je to už len na skok k cieľu nášho putovania. Popri rieke Tiber (Tevere) sa presúvame po Anjelskom moste k Hadriánovmu mauzóleu. To je dnes známejšie pod názvom Anjelsky hrad. Zrejme tušíte, že ho dal postaviť cisár Hadrián ako miesto svojho posledného odpočinku. Boli tu pochovaní všetci rímski cisári až po Caracallu, vrátane Marca Aurélia. V šiestom storočí sa na tomto mieste pápežovi Gregorovi Veľkému, ktorý viedol procesiu za odvrátenie morovej nákazy, zjavil anjel s mečom. Epidémia ustala a pevnosť dostala nové meno a novú sochu anjela na vrchole stavby. Takisto most, vedúci k nemu, má anjelsku výzdobu opäť z dielne Berniniho. Hrad sa vzhľadom na svoju strategickú polohu stal útočiskom pápežov – s Vatikánom ho spájala dlhá podzemná chodba. Neskôr tu bolo väzenie, v ktorom si odpykával svoj trest napr. aj Giordano Bruno. Hojne ho využívali najmä neľútostní Borgiovci, aby sa zbavili svojich nepriateľov a iných nepohodlných osôb.

Bazilika sv. Petra

Ísť do Ríma a vynechať Baziliku sv. Petra je ako odísť z Ikey bez ceruzky. Svätopeterský chrám patrí k najvyhľadavánejším pamiatkam Večného mesta, aj keď de facto leží na území Vatikánu. V jurisdikcii najmenšieho štátu sveta sa ale môžete ocitnúť aj na iných miestach. Medzi jeho extrateritoriálne územia totiž patria všetky pápežské baziliky (Santa Maria Maggiore, San Giovanni in Laterano, San Paolo fuori le mura) ako aj rímske apoštolské paláce, v ktorých sídlia vatikánske ustanovizne, kongregácie, inštitúcie, ubytovne, semináre. Radí sa k nim tiež Vatikánsky rozhlas, detská nemocnica Bambin´Gesù a mimo Ríma, samozrejme, pápežské letné sídlo v Castel Gandolfo. Neextrateritoriálnymi stavbami, no stále vo vlastníctve Vatikánu, sú aj Basilica Santa Casa v Lorete, Basilica San Antonio v Padove, Basilica San Francesco v Assisi a Santuario della Beata Vergine del Rosario v Pompejách, rovnako ako rímske pápežské univerzity a iné vzdelávacie inštitúty.

Vstup do Svätopeterskej baziliky môže nemilo poprehadzovať karty vo vašom rímskom itinerári. V čase turistickej sezóny (že kedy v Ríme nie je sezóna?) sa tu totiž tvoria dlhočizné rady. Pamätám si ešte blahé časy, keď sa do chrámu vchádzalo a vychádzalo ako komu na rozum zišlo, no všetko sa zmenilo s hrozbami teroristických útokov a dnes musí každý návštevník podstúpiť bezpečnostnú prehliadku podobnú tej na letisku. Na pravej strane námestia sú skenery, ktoré preveria obsah vašej príručnej tašky. Inak, opatrenia nie sú veľmi prísne, prešla sklená fľaša aj jedlo. V bežných pracovných dňoch by čakacia doba nemala byť nijako dramatická, no v období sviatkov sa môže natiahnuť aj na niekoľko hodín.

Námestie, ktoré samo o sebe pôsobí veľmi harmonicky a impozantne, mení v čase Vianoc a veľkonočných sviatkov svoj vzhľad. Už koncom novembra pribudne mohutný vianočný strom s betlehemom v životnej veľkosti, ktorý je každý rok iný. Na Veľkú noc sa zasa premení na rozkvitnutú záhradu s jarnými kvetmi a olivovníkmi. Rozľahlý priestor je tiež dejiskom ďalších cirkevných slávení, napr. kanonizácie nových svätcov, vyhlásenia nového pápeža či rozličných svetových stretnutí veriacich. Každú nedeľu na poludnie sa tu veriacim z okna prihovára pápež po modlitbe Anjel Pána (Regina Coeli vo veľkonočnom období).

Svätopeterská bazilika je jedným z najvýznamnejších a najväčších kresťanských chrámov, a treba zaslúžene priznať, že aj jedným z najkrajších. Už zvonku pôsobí majestátne, no jej interiér je jednoducho explóziou grandióznej nádhery. Vstup je zadarmo, za výstup na kupolu či do podzemia, kde sú hroby pápežov, si priplatíte. Hneď pri vchode napravo sa nachádza Michelangelova Pieta zobrazujúca Madonnu s Ukrižovaným. Ani sa nechce veriť, že ju Buonarroti vytvoril ako dvadsaťštyriročný. No veď mu to neverili ani jeho súčasníci, a tak je toto dielo jedinou sochou, ktorá nesie umelcov podpis. Na štólu prevesenej cez odev Panny Márie Buonarotti vytesal: Michael.Agelvs Bonarotvs Florent Faciebat, čím chcel povedať: “Zhotovil Florenčan Michelangelo Buonaroti”. Roku 1972 dielo poškodil mentálne narušený maďarsko-austrálsky turista a odvtedy ho ochraňuje špeciálna nepriestreľná vitrína.

Okrem tejto je v bazilike ešte jedna socha, ktorú by ste nemali vynechať, hlavne ak sa chcete do Ríma a do Vatikánu ešte vrátiť. Je to tmavá bronzová socha sv. Petra napravo do hlavného oltára, pod ktorým sú pochované ostatky svätca. Traduje sa, že kto pohladí nohu apoštola a prvého pápeža, určite nie je na tomto mieste naposledy. Na svätcových chodidlách je to už poriadne poznať. Ak sa do baziliky dostanete na sviatok sv. Petra a Pavla alebo na sviatok katedry sv. Petra, uvidíte sochu odenú do slávnostného rúcha s tiarou na hlave.

Na námestí sa nachádza aj budova vatikánskej pošty, odkiaľ môžete poslať pozdrav svojim blízkym s vatikánskou známkou a razítkom. Sú tu tiež, samozrejme, predajne suvenírov, sakrálnych predmetov a literatúry.

Ešte sme stihli…

Čo jesť a kde kosti zložiť?

Možno máte stopercentnú výdrž a všetky uvedené pamätihodnosti dáte na jeden šup dopĺňajúc spálené kalórie z vlastných zdrojov, no bola by škoda odísť z Ríma a neochutnať aspoň jednu z miestnych delikates. Napr. vyhlásenú rímsku “street-food” špecialitu “porchetta“. Ide o vykostené a opečené priasiatko najčastejšie nakrájané do žemle. O čosi známejšie sú cestoviny “alla carbonara“. Väčšinou sú to špagety alebo rigatoni a originálny recept pozostáva zo sušeného bravčového laloku (guanciale), vaječných žĺtkov, nahrubo mletého čierneho korenia a tvrdého ovčieho syra (pecorino). V iných oblastiach Talianska môžete ochutnať variácie s parmezánom a údeným bôčikom (pancetta). Rimania, ktorí si nemohli dovoliť drahé údeniny či vajcia, vymysleli rýchlu omáčku “cacio e pepe” pripravenú z čierneho korenia, pecorina a vody, v ktorej sa varili špagety. Obľúbené sú aj cestoviny “all´amatriciana” s paradajkovou omáčkou so syrom pecorino a slaninkou “guanciale”.

V prípade, že máte chuť na mäsitý pokrm, dajte si “saltimbocca” – plátky teľacieho pokryté sušenou šunkou a šalviou, dusené na bielom víne. Vegetariáni môžu ochutnať typické rímske artičoky “carciofi alla romana” s petržlenom a cesnakom. Výborné sú tiež “carciofi alla giudía” – vyprážané artičoky, ktoré majú pôvod v tunajšej židovskej štvrti.

Ak by ste sa rozhodli v Ríme prenocovať, vyberte si ubytovanie so strategicky výhodnou polohou. Nám sa ako východiskový bod zdalo najvhodnejšie okolie rímskeho fóra a kolosea. Kapacít všetkých kategórií je v Ríme na výber dosť, záleží na vašich preferenciách. Ceny sa menia, ako všade, podľa sezóny. Môžem odporučiť (dobrovoľne na základe vlastnej skúsenosti) guest house Colosseo In na Via Cavour. Najmä pre skvelé bohaté raňajky a veľmi čisté izby. A tiež malú terasu s výhľadom na koloseum.