Druhá naša cesta za milánske humná vedie na jazero. Pretože, keď si Milánčania potrebujú cez víkend trochu zresetovať hlavu a dopriať unaveným očiam slušnú dávku zelene, vyráža sa z mesta smer „lago“, teda jazero.
Na rozdiel od mora nie je jazero sezónnou záležitosťou. Turistický ruch v najväčších pobrežných centrách neutícha počas celého roka a skvelé na tom, je, že v okolí Milána si každý to svoje jazero nájde. Výber je totiž viac než bohatý: máme tu štýlové Lago di Como, veľmi obľúbené aj medzi medzinárodnou smotánkou; turisticky vychytené Lago di Garda, ktoré je zároveň najväčším v krajine; alebo elegantné Lago Maggiore, prekračujúce švajčiarske hranice. Okrem toho sú tu ešte menšie jazierka a jazerá. Medzi nimi Lago Iseo.
Lago Iseo je zlatá stredná cesta, ani príliš veľké, ani príliš malé, nie veľmi rušné, ale zas tu ani „nechcíp pes“. Každopádne malebné a zaujímavé, a tých lichotivých prívlastkov bude rozhodne viac. Z Milána to dáte po diaľnici pokojným tempom za niečo viac ako hodinku a je na vás, či si vyberiete západný alebo východný breh. My sme zabočili na Brescia Ospitaletto. Zrak zvyknutý na trochu stereotypnú Pádsku nížinu má čo robiť, aby sa spamätal z čoraz strmších zelených svahov. Na jeseň, keď sa listy stromov sfabia do červena a do zlata, to tu musí vyzerať úžasne.
Míňame vinice, čo je jasným znamením toho, že sme v oblasti Franciacorta známej najmä produkciou šumivého vína vynikajúcej kvality. Takže, kto chce, môže to zapichnúť už tu a relaxovať s pohárom bubliniek. Alternatívou je miestny fashion outlet. Ak sa napriek týmto dvom lákadlám rozhodnete pokračovať, neobanujete. Lago Iseo, nazývané tiež “Sebino“, totiž nie je žiadna banálna vodná plocha. V strede jazera sa majestátne vypína ostrov Monte Isola. Okrem toho, že ide o najväčší jazerný ostrov v Taliansku, je aj najvyšším v Európe.
Prechádzať sa okolo jazera a nepreplávať na ostrov by bola chyba. Tento rok ho totiž vyhlásili za tretiu najlepšiu európsku destináciu po Budapešti a Brage. Dostanete sa naň jedným z trajektov, ktoré takmer nepretržite pendlujú hore-dolu. Je tu loďka, ktorá pláva okolo celého ostrova, ale aj kyvadlová doprava z pobrežia na pobrežie. Plavidlá sa dajú aj prenajať na súkromné akcie, ako napr. firemné podujatia, oslavy alebo privátne turistické výlety. Prístavy sú v mestečku Iseo, Sulzano, Sale Marsino, Marone, Pisone a v Clusane, Sarnico, Predore, Tavernola Bergamasca, Riva di Solto, Castro a Lovere (od Bergama). V prevádzke by už mala byť aj najnovšia zastávka Costa Volpino. Ceny, cestovný poriadok a všetky ďalšie informácie nájdete na tejto stránke.
My sme tentoraz plávali zo Sale Marasino, pretože tu býva Antoniova frajerka, ale to je iný príbeh. 🙂 Vám môžem odporučiť Sulzano. Je tu jednak trochu viac života, a tiež železničná stanica. V prípade, že nemáte k dispozícii auto, vlakom sa sem z Milána dostanete za cca hodinku a pol – dve s prestupom v Bresci. Svojich 15 minút slávy si toto mestečko užilo od 18. júna do 3. júla 2016, keď tu americký umelec bulharského pôvodu Christo umiestnil svoj plávajúci chodník The Floating Piers. Išlo o veľkolepé dielo – tri a pol kilometra dlhý oranžový pontón vedúci z pevniny okolo ostrovčeka San Paolo až do mestečka Peschiera Maraglio na Monte Isola.
Christo spolu s manželkou Jeanne-Claude sa s myšlienkou plávajúceho chodníka pohrávali už dlhé desaťročia. Ako popredných predstaviteľov tzv. Land Art ich jednoducho bavilo baliť do látky mosty, fontány, sochy či iné rozmerné objekty. Cesta na vode mala pôvodne vyrásť na delte Rio de la Plata v Argentíne, ale nevyšlo to. Ani záliv v Tokiu páni na miestnej radnici neodklepli, až sa to nakoniec podarilo v Taliansku. Smutné je, že umelcova manželka sa realizácie diela nedožila. Projekt mal nesmierny úspech a Salzano zažilo doslova turistický boom. Len v prvých dňoch prešlo po plávajúcej promenáde vyše 100-tisíc ľudí a do konca projekcie ich bolo okolo jeden a pol milióna.
Vy už to na ostrov suchou nohou nedáte, ale plavba trajektom je tiež príjemná, rýchla a zaujímavá. Po ceste si určite všimnete, že veľkému ostrovu robia na každej strane spoločnosť dva miniatúrne ostrovčeky. Dolu je to Isola San Paolo a hore Isola Loreto. Môžete sa na ne kochať len pohľadom z vody, pretože sú v súkromnom vlastníctve, a teda turistom neprístupné. Majiteľom ostrovčeka San Paolo je rodina Beretta, ktorá okrem tejto nehnuteľnosti vlastní aj stáročnú fabriku na výrobu strelných zbraní nesúcej jej meno. Loreto je najnovšie v rukách Spoločnosti Loreto. V roku 2010 kolovali chýry, že o kúpu tohto kúska malebnej pevniny mal záujem hollywoodský fešák George Clooney, ktorý je v týchto končinách už ako doma. Pán domáci ale nemal záujem o predaj, a tak sa George s dlhým nosom vrátil na jazero, z ktorého prišiel (čítaj Como).
Na Monte Isola máte na výber len jeden druh prepravy – nohy. Môžete kráčať po vlastných alebo sa šľapať do pedálov bicykla. Automobilová doprava je tu zakázaná, výnimku tvoria malé mestské dodávky zabezpečujúce napr. zásobovanie, odvoz smetí či prepravu na najvyššie miesto, kde sa vypína Santuario della Madonna della Ceriola. Občas okolo vás prefrčí aj motocykel.
Počas víkendov je život rušnejší, no mimo sezóny a v pracovných dňoch tu panuje takmer božský pokoj. Pretože Lago Iseo leží tak trochu v tieni svojho väčšieho brata – Lago di Garda, tunajšie nehnuteľností majú na miestne pomery celkom prijateľné ceny. Hlavne na ostrove si pri troche šťastia môžete za dobrý peniaz zaobstarať pekný domček s výnimočným výhľadom.
Klíma je tu mierna. Predovšetkým v lete oceníte príjemnejšie teploty ako horúčavy v metropole Lombardie a jazero ponúka mnoho možností na športové využitie i rekreáciu. Na menších plážach rozosiatych po celom brehu môžete chytať bronz a zaplávať si v čistej vode. Ani zdatnejší plavci by ale nemali preceňovať vlastné sily. Hĺbka jazera dosahuje niekde až úctihodných 256 metrov.
Na ostrove sa vďaka priaznivej mikroklíme darí olivovníkom a tunajší olivový olej patrí k vyhľadávaným špecialitám. Rozhodne by ste však nemali odchádzať bez toho, aby ste ochutnali aj tunajšiu vyhlásenú lahôdku – salame di Montisola. Ide o bravčovú salámu vyrábanú dodnes tradičným spôsobom, pri ktorom sa mäso nemelie, ale nadrobno krája hrotom noža. Používajú sa len najlepšie, menej tučné časti prasaťa a víno ochutené cesnakom. Výsledkom je saláma s jemnou chuťou a arómou borievkového dreva, ktoré sa používa na údenie.
Ďalšou delikatesou je “sardina essiccata“, čo v preklad znamená “sušená sardinka”, až na to, že to vôbec nie je sardinka, ale “agone”, sleďovitá riečna ryba, žijúca v tunajších vodách. Tradícia jej lovu na ostrove je vraj tisícročná a výroba prvotriednych sietí, preslávila tunajších rybárov široko-ďaleko, kým im ich chýr nevyfúkli japonskí producenti. Sardinka-nesardinka ostala však navždy spojená s týmto miestom a dnes si ju môžete dať napr. grilovanú s polentou.
Pri ceste späť do Milána si v mestečku Pilzone všimnite strechu kostolnej zvonice. Nejde o to, že by to bola neviem aká pamiatka, napriek tomu ide o svetovú raritu. Na veži totiž rastie storočný figovník, ktorému sa vďaka tunajšej klíme výnimočne darí. Prekonal dokonca tuhé zimy v roku 1940, 1956 a 1985, aj dlhotrvajúce sucho v roku 2003. Rastlina na nezvyčajnom mieste bola príčinou nespočetných nehôd motoristov a cyklistov, ktorí sa pohľadom na ňu príliš rozptýlili. Mesto je na odolnú drevinu patrične hrdé a ako symbol húževnatosti a nepoddajnosti ju umiestnilo do erbu svojho športového klubu.
Najnovšie komentáre